!!.jpg

Prajem všetko najlepšie...
smahu správy
Slovník
CZ - EN
EN - CZ



Ďakujem všetkým mojím návštevníkom za návštevu a teším sa zas na skoré znovunavštívenie...



ĎAKUJEM


Obyčajové zvyky v letnom období - obrázek

Obyčajové zvyky v letnom období - obrázek

Jakub a Anna (25. a 26. júl)

Jasná noc a zora pred Jakubom teší hospodárov hojným zrnom.
V letnom období môžeme z hľadiska obyčajových zvykov priradiť najvýraznejšie dni – sviatok Jakuba a Anny. Tradovalo sa, že kto chcel výhodne predať dobytok, mal ho na Jakuba posypať mravčími vajíčkami, aby mal veľa kupcov. Na Ponitrí vyberali cesnak, lebo vraj po Jakube do zeme uteká.
Na Jakuba alebo Annu išli žienky okopávať kapustu. Keď bola práca dokončená, krútili sa okolo nej a spevavo volali:Dneska je Jakuba, zajtra bude Anny, krúťte že sa, krúťte moje milé hlavy.
Objavovali sa rôzne formulky týchto nápevov. Pri ich odriekaní ženy držali nad hlavou kapustný list, inde napr. kôš, alebo náznakovo bili kapustu bielou šatkou, prípadne čepcom.
Tam, kde kapustu nepestovali, chodievali pohrabávať zemiaky, ktoré sa vtedy mali prebúdzať zo spánku. Keď boli ženy s prácou hotové, gazdiná sa zvalila na zem a kotúľajúc sa hovorila: Včera bolo Jakuba, dneska je Anny, aby krumple narástli ako naše hlavy.
O počasí hovorili, že ak na Jakuba jasné slnko svieti, má tuhá zima byti. Na celom Slovensku sa zaužívalo príslovie Svätá Anna, chladná zrána. Jakubom sa končí pravé leto, Annou sa začína babie leto, ktoré prechádza postupne do jesene.

Babie leto
Posledná časť leta bola a je pre poľnohospodárov obdobím najväčšieho pracovného ruchu a úsilia. Boli to predovšetkým zvyky sprevádzajúce zber úrody, dožinky a v minulosti i hody.
Aj pre túto časť roka sa sformovali zvyky a obrady, ktorých síce nebolo veľa, ale patrili k tým najvýznamnejším z celoročného rituálu a tvorili významnú súčasť duchovného života obyvateľstva.
Gazdovia ich dodržiavali, rešpektovali a tešili sa z nadelenej úrody. Dôležitou súčasťou pri poľných prácach i v lesoch bol dobytok - kravy, voly, u zámožnejších gazdov aj kone.
Rozsah zvykov závisel od toho, či žatvu musel gazda zvládnuť s členmi domácnosti, alebo mu pomáhali za rovnakú protislužbu ďalšie rodiny, príp. si bohatší gazdovia najímali žencov. V úrodnejších oblastiach Slovenska sa na niektorých miestach zachoval zvyk, že aj gazdovia, ktorí sa obišli bez cudzej pomoci, prvé zožaté obilie hneď vymlátili a dali zomlieť, aby mohli po ukončení žatvy pripraviť potravu už z novej múky. Podelili sa aj so susedmi, obvykle im zaniesli voňavý chlebík, rezance, pirohy či iné cestoviny. Tento zvyk vyjadroval prianie mať po celý rok toľko potravín, že s nimi nielen vystačili, ale aby mali aj prebytok. Na gazdovstvách, kde mali žencov, bolo povinnosťou gazdinej starať sa o ich stravovanie. Jedlá museli byť výdatné, chutné a gazdiná ich mala priniesť v zaužívanom čase, inak ju ženci privítali niektorou z posmešných piesní, ktoré mali vo svojom repertoári.
Osobitné zvyky sa sformovali na veľkostatkoch, kam prichádzali ženci a žnice z málo úrodných oblastí. Keď sa žatva chýlila ku koncu, uvili žnice z klasov a poľných kvetov veniec. Hotový veniec pokropili svätenou vodou a zavesili do komory. V prípade potreby dávali klásky z neho do pierok pre svadobčanov.
Dožinkový veniec mal rôzne formy a podľa toho ho buď niesli v rukách, alebo dali niektorému dievčaťu na hlavu. Taktiež v niektorých regiónoch pripravovali ženy tzv. májik, stromček ozdobený stužkami a šatkami, alebo muži zástavu, čo bola šatka priviazaná na žrdi ozdobenej klasmi a kvetmi. Odovzdávanie venca bolo spojené s prednesením vinša.
Viaceré zložky tzv. dožinkových zvykov ostali spojené so žatvou. Hoci ich formy prešli vývojom a rôznymi zmenami, stále v nich dominovali dve navzájom prepojené zložky – radosť z novej úrody a úsilie zabezpečiť dostatok obilia v ďalšom roku.

Žatva v okolí Zámutova
Žatve predchádzali viaceré prípravné práce. Gazda na babke naklepal kosy a zo slamy prichystal povriesla. Žatevné obyčaje sa spájali s určitými pracovnými úkonmi.
Keď začínali kosiť, prvé obilie gazdiná poliala vodou, aby sa vraj kosa pri kosení nezlomila. Počas žatevných prác si príbuzní a susedia vzájomne pomáhali. Zámožnejší gazdovia si najímali žencov. Do práce sa zapájali aj odrastené deti. Po žatve uvili ženci z posledných stebiel žatevný veniec. Pripravovali ho tak, aby ich gazdiná a gazda pri vití nespozorovali. Potom ho odovzdali gazdovi, ktorý sa všetkým za prácu poďakoval a všetkých počastoval oldomášom. Obilie mlátili v stodolách, v neskoršom období sa táto práca vykonávala na mláťačkách. Prvé čisté zrno zobrala do rúk niektorá zo žníc a odniesla ho gazdinej, aby ich opäť na budúci rok pozvala na žatvu.

Kosenie a sušenie sena v oblastiach Liptova
Po letnom slnovrate sa začínali poľnohospodárske práce na lúkach, kosenie a sušenie sena. Práce začínali zvyčajne na nižných lúkach pri dedine a postupne sa chodilo na čoraz vzdialenejšie lúky, zvané horné alebo vyšné. Muži, kosci tam chodievali aj na viac dní, nocovali v senníkoch alebo kolibách, aby mohli čo najskôr ráno začať kosiť. Často si aj navzájom pomáhali pri kosení. Ženy prichádzali na lúky pekne vyobliekané s košmi na jedlo. V košoch niesli výdatné jedlo a pitie pre koscov. K lúčnym prácam sa nosili dobré sviatočné jedlá ako praženica, klobása, šunka, slanina, varené vajcia, chlieb a koláče, šišky a fánky. Na uhasenie smädu a osvieženie sa jedli aj kyslé polievky alebo polievky bez tuku, ktoré sa konzumovali aj studené. Na uhasenie smädu sa pilo mlieko, najmä kyslé, ale aj čierna káva zvaná cigorka, najčastejšie sa však pila pramenitá voda, pre ktorú ku studničkám chodili deti a nosili ju v hlinených nádobách, krbkách, v ktorých vydržala dlho studená. Nechýbali ani fľaše s pálenkou na obveselenie, chlapi pili pálenku zo špiritusu, pre ženy sa nosila zelená mentolová. Počas prestávok pri sušení sena sa mládež zabávala rôznymi hrami ako hádzanie do sena a kopredovanie (dvaja mládenci chytili dievku, jeden za nohy a druhý pod pazuchy a hojdali ju a potom nakoniec obúchali o zem), prekáračkami (prekárali sa mladé dvojice). Večer sa spievalo a vtipkovalo pri vatrách. Počas leta voňal kedysi celý chotár vôňou pokosenej trávy, suchého sena, ozýval sa klepot kladiviek pri kovaní kosy a spev žien. Postupne obetný a vôbec rituálny charakter dožinkových vencov a hostín ustupoval, no dožinkové zvyky existovali ďalej. Je prirodzené, že ľudia, ktorí od rána do večera pracovali na poliach, potrebovali odpočinok a určité uvoľnenie, a tie nachádzali spoločne pri bohato prestretých stoloch, v speve, tanci a družnej zábave.

Sviatkom, ktorý završoval kompletný výsledok poľnohospodárskej produkcie boli hody či hostina.
Konzumovali sa tu dary matky prírody – polí, lesov a lúk.
V súčasnosti patria hody k formálne i obsahovo ustáleným sviatkom, keď sa stretávajú príbuzní a známi pôsobiaci v rozličných kútoch Slovenska či zahraničia.

Mgr. Beáta Ocilková
Foto: ZAT
19.06.2009 23:20:28
stanislava68
TOPlist











Predpoved pocasia :: www.meteo.sk

 


Spomínam na mojích rodičov a ostatnú rodinu...
Dennýhoroskop.sk : Osobný denný horoskop, Horoskop pre znamenia zverokruhu, Partnerský denný horoskop, Môj deň
Website, ale aká! ;-)
Stránky zdarma
Stránky systému Webgarden
Editace stránek






<A HREF="http://dolnevestenice.napady.net/ " target="_blank"><img src="       http://dolnevestenice.napady.net/img/custom/napady.net/m/mojerodisko/605292-4ca245a8ea5b0.jpg " border="155" width="175" height="100></A>
url('/img/custom/napady.net/s/stanislava/509087-4f944235ea3d4.jpg')
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one