!!.jpg

Prajem všetko najlepšie...
smahu správy
Slovník
CZ - EN
EN - CZ



Ďakujem všetkým mojím návštevníkom za návštevu a teším sa zas na skoré znovunavštívenie...



ĎAKUJEM


Väčšina obyvateľov Slovenska sú kresťania a dodržiavajú kresťanské tradície. Oslavujú Vianoce ako narodenie Ježiša Krista. Na Vianoce sa pripravujú 4 týždne dopredu, počas obdobia nazývaného Advent. Chodia do kostola, zdobia domy s vianočnými stromčekmi a dekoráciami a kupujú vianočné darčeky pre rodinných príslušníkov a priateľov.
Vianoce sa začínajú 24. decembrom, keď sa celá rodina stretáva pri vianočnej večeri. Ľudia si vytvárajú sviatočnú atmosféru a trávia najkrajšiu časť v roku s ľuďmi, ktorých milujú.
Tradičná vianočná večera je kapustnica s hubami a ryba so zemiakovým šalátom. Menu sa môže líšiť podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Po večeri rodina sedí spolu v obývačke, jedia koláče, pijú víno, rozprávajú sa, spievajú vianočné koledy a vybaľujú vianočné darčeky. O polnoci sa mnoho ľudí zúčastní polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša. 25. decembra a 26. decembra rodiny často zostávajú spolu, idú do kostola alebo navštívia svojich príbuzných a priateľov.
vianoce2006.jpg
stôl.jpg
P2317bd9f_vianoceV.jpg
Traja králi sú na Slovensku nielen kresťanským ale aj štátnym sviatkom. Oslavujeme ich 6. januára, ako poctu trom múdrym mužom (mudrcom), ktorí sa prišli pokloniť pred novonarodené dieťa - Ježiša. V minulosti oslavovali ľudia tento sviatok chodením po domoch, prezlečení za troch kráľov a spievajúci koledy.

Väčšinou dedinskí chlapci chodia po domoch s hviezdou, oblečení v dlhých bielych šatách s korunami na hlavách a v niektorých častiach dokonca sprevádzaní postavičkou anjela. Spievajú koledy, blahoželajú a ďakujú ľuďom za rôzne darčeky, ktoré mohli prijať.

Jedno zo želaní, ktoré vyslovujú je nasledovné:
My, Traja králi, prichádzame k Vám, zaželať zdravie a šťastie na mnoho rokov. Prichádzame z diaľky, naša cesta bola dlhá. Videli sme hviezdu, keď sa Ježiš Kristus narodil, hviezda žiarila nad Betlehemom.
Keď sme prišli, našli sme dieťa – Ježiša. Narodil sa v chudobe a v jeho sláve prosíme o odpustenie, tak sme Vám prišli zaželať Šťastný Nový rok.“
clanok_foto.jpg
Fašiangy je obdobie od Troch kráľov až do polnoci pred škaredou – Popolcovou stredou. Potom nasleduje 40 dňový pôst až do Veľkého piatku. Je to prechodné obdobie medzi zimou a jarou.
Podľa prameňov z obdobia Veľkej Moravy sa u nás v 9. storočí používal termín mjasopust (koniec jedenia mäsa pred pôstom). V Česku sa toto slovo zachovalo ako masopust, na Slovensku sme však neskôr prebrali nemecký názov fašiangy (fašangy).

Vo fašiangovom období bolo na hospodárstve relatívne menej práce. Počas fašiangov sa organizovali zabíjačky, zábavy a tiež sa robievalo veľa svadieb. Ľudia sa obliekali do masiek, ktoré okrem zábavnej funkcie mali aj ochranný význam a mali chrániť proti pôsobeniu negatívnych síl, mali zabezpečiť úrodný rok a plodnosť hospodárskych zvierat.

Posledné tri dni boli najveselšie a zábavy vyvrcholili v utorok poslednou muzikou pred Popolcovou stredou. Fašiang končil pochovávaním basy. Pri tomto symbolickom pohrebe miestni občania v prestrojení za farára, organistu, kostolníka uskutočnili obrad, pri ktorom bolo veľa plaču, smiechu a zábavy všetkých prítomných.

Tradičným jedlom tohto obdobia bolo obradové pečivo - fánky, smažené šišky, slaninka s klobáskou, huspenina.

Ľudia sa počas fašiangov chovali uvoľnene, preobliekali sa, atď. Konali sa hlavne na vidieku, pričom roľníci sa zabávali všakovakými žartmi a tváre mali zakryté maskami, zhotovenými z kôry stromov. V tento deň sa zvykli jesť koláče poliate medom, keďže Bakchove dary mali byť sladké. Nachádza sa tu aj prvok prijímania mládencov medzi mužov. Ďalej sa pri fašiangoch stretávame s pojmom „dii parentes“, takzvané dni rodičov. Ich súčasťou bolo kladenie jedál na hroby a obrady, pri ktorých sa nosili masky, znázorňujúce predkov. U Slovanov sa to tiež oslavovalo na prelome zimného a jarného obdobia. Sú dôkazy, že niektoré prvky západných a východných Slovanov sú premietnuté buď to fašiangov alebo Veľkej noci. Fašiangy taktiež označovali obdobie, ktoré ukončovalo priadky a za ktorým nasledovalo tkanie. V tomto období sa uskutočňovala aj väčšina svadieb, prebiehali tu rôzne iniciačné obrady (príjmanie mládencov a dievčat do spoločnosti, učni sa stávali tovarišmi). Fašiangové zábavy trvali od nedele do utorka, niekde až do stredy. V domoch sa pieklo mäso, varila huspenina, vyprážali šišky a fánky. Bolo zvykom sa riadne najesť pred obdobím pôstu a tradovalo sa, že človek bude potom hladný po zvyšok roka. Typické boli aj obchôdzky v maskách, kde mládež získavala jedlo z čoho sa potom niečo spoločné urobilo (zväčša richtárka). Okrem preobliekania sa za druhých sa zaužívalo aj zosmiešňovanie samých seba, potom boli typické zoomorfné masky (turoň, koza, medveď). Sú dôkazy aj toho, že masky a sprievody vo vidieckom prostredí sa viac spájali so zimným slnovratom a svadbami ako s koncom fašiangov(u evanjelikov). Vyvrcholením bolo pochovávanie basy (v utorok v noci pred Popolcovou stredou).
s8Y_61720_m.jpg
š.jpeg
fa.jpeg
Veľká noc oslavuje vzkriesenie Ježiša Krista. Je to najdôležitejší sviatok v kresťanskom kalendári. Veľkonočná nedeľa končí obdobie príprav na sviatok Veľkej noci. Táto štyridsaťdňová doba, ktorá sa nazýva pôst, začína na Popolcovú stredu a končí sa Bielou sobotou, dňom pred Veľkou nocou. Veľký pôst pripomína Kristov štyridsaťdňový pôst na púšti.

Týždeň od Kvetnej nedele do Veľkonočnej nedele je známy ako Veľký týždeň. Počas Veľkého týždňa obrady v kostole pripomínajú jeden z posledných dní Kristovho života na Zemi. Kvetná nedeľa označuje Kristov vstup do Jeruzalema. Zelený štvrtok znamená poslednú večeru. Veľký piatok predstavuje Kristovo ukrižovanie a Veľkonočná nedeľa jeho zmŕtvychvstanie.

Počas tohto obdobia ľudia zdobia svoje domy všetkým, čo pripomína jar: narcismi, tulipánmi, zlatým dažďom, bahniatkami a maľovanými veľkonočnými vajciami. Na Veľký piatok nejedia mäso. Tradičné jedlo je šunka, vajcia, syr, chren a koláčiky. Na Veľkonočný pondelok chlapci chodia šibať a oblievať svoje priateľky a ony im za to dávajú peniaze, sladkosti a čokoládové vajíčka.
baranček.jpeg
9561.jpg
vajcia.jpg
Knieža Rastislav I. vystupoval ako schopný a múdry panovník. Aby ukončil agresivitu východných Frankov, pokúsil sa začiatkom roku 853 o spojenectvo s Bulharmi. Odolal niekoľkým vojenským útokom Frankov a v roku 855 bojoval proti obrovskej armáde kráľa Ľudovíta Piusa na Devíne. V roku 857 porazil vojvodu Carlomana a uzatvoril s ním mier.,

Rastislav I. múdro chápal dôležitosť šírenia kresťanstva medzi Slovanmi a požiadal pápeža v Ríme v roku 861, aby poslal biskupa do jeho ríše. Jeho požiadavka nebola v Ríme vypočutá, a tak žiadal byzantského cisára Michala III., aby mu poslal biskupa vierozvesta. Slávny list od Rastislava I. cisárovi Michalovi III., začínal týmito slovami: „...My Slovania, jednoduchí ľudia, nemáme nikoho, kto by nás učil pravdu...“. Cisár súhlasil s jeho požiadavkou a poslal Rastislavovi dvoch vierozvestov Cyrila a Metoda, ktorí boli bratia a rodáci z mesta Solún (dnešné Thessaloniky).

Oni ešte pred opustením Byzantskej ríše, vytvorili prvú slovanskú abecedu nazvanú hlaholika a preložili niekoľko náboženských prác do slovanského jazyka.

Po ich príchode do Rastislavovho kniežatstva, Cyril a Metod, odprevadený veľkou skupinou učencov, založili a použili pri tom model akadémie v Konštantinopole, prvú akadémiu na Slovensku a ďalej rozvíjali písanie v slovanskom jazyku, do ktorej boli preložené ďalšie náboženské texty, a ktorou boli napísané literárne práce, básne a právne zákony (Proglas, práca „Varovania pána“ - právny kódex pre bežných ľudí.)

Práca Cyrila a Metoda zahŕňa:
- prvú slovanskú abecedu
- prvý preklad do slovanského jazyka – Slovania(862)
- prvú veľkú slovanskú školu (863)
- prvý preklad a prvé literárne, filozofické a právne práce v jazyku Podunajských Slovanov
- ustanovenie slovanského jazyka ako liturgického jazyka (867), prvý liturgický slovanský jazyk po hebrejčine, latinčine a gréčtine
- prvý slovanský biskup Cyril (Konštantín) (868)
cyr_metod.jpg
K sviatočnému veľkonočnému "trojdniu" patrí Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota. Už názov Zelený štvrtok predznamenával, že počas dňa sa jedli najmä "zelené" jedlá - špenát, šťaveľ alebo chlieb s medvedím cesnakom.





























Vo štvrtok malo byť v jedle vždy niečo zelené z prírody, ale bol to pôstny deň, mäso sa teda nekonzumovalo. V niektorých regiónoch išiel vždy na Zelený štvrtok najmladší člen rodiny po vodu do potoka a všetci v domácnosti sa ňou rituálne poumývali alebo pokropili. Tento akt mal zabezpečiť utuženie zdravia na celý rok. Niekde sa chodili dievčatá česať pod vŕbu alebo sa jej podľa mágie dotyku dotkli, aby aj ich vlasy boli dlhé a husté ako konáre vŕby. Podľa etnologičky boli totiž v minulosti krásne dlhé vlasy statusom slobodnej dievčiny.

Na Zelený štvrtok mohli gazdovia robiť ešte nejaké jarné práce na poli. V tento deň sa zaväzovali aj zvony a používali sa rapkáče, ktorých hrmotom mládenci po dedine oznamovali začiatok posvätného ticha.

Veľký piatok patrí v kresťanstve k dňom v roku, kedy sa ľudia prísne postili. V minulosti sa podľa Nádaskej v tento deň konzumoval len krajec chleba a pohár vody, končili sa poľné práce a všetko sa pripravovalo na Veľkú noc.

Podľa tradície sa na Veľký piatok už nemalo hýbať so zemou, pretože z kresťanského hľadiska je to deň keď, Ježiš Kristus zomiera na kríži. Všetko malo byť pokojné, človek sa mal venovať meditácii, prípadne šli ľudia spolu do kostolov, kde sa zúčastnili na večerných pobožnostiach.

Na Bielu sobotu sa všetko v domácnostiach pripravovalo na vyvrcholenie sviatku, Božie vzkriesenie. Gazdiné vypekali veľkonočné dobroty, stále sa držal miernejší pôst, mäso sa však ešte nemohlo konzumovať. Popoludní chodievali ľudia k Božiemu hrobu a navečer prišla slávnosť Vzkriesenia, ktorá sa začínala až po zotmení.

Na Bielu sobotu večer, v akte Vzkriesenia sa opäť rozviazali zvony. Okolo desiatej hodiny po slávnosti Vzkriesenia, keď sa ľudia vrátili domov, bolo možné urobiť si slávnostnejšiu večeru, na ktorej mohli konzumovať všetky veľkonočné dobroty v podobe vajíčok, šunky a klobások.

Tradičné jedlá počas Veľkej noci

K tradičným jedlám sviatkov Veľkej noci patrili najmä kalorické jedlá, ktoré boli bohaté na vajíčka. K nim pribudli šunka, klobásky, chren. Dôležitou súčasťou veľkonočného stola boli koláče. Primárne mali guľatý tvar, ich pôvod pochádzal ešte z predkresťanského obdobia a vyjadroval úctu k Slnku. K nim neskôr pribudli na západnom Slovensku tzv. calty, mrváne a na východnom Slovensku známa "žltá hrudka".

Pekný zvyk predkov posvätenie jedla, ktoré sa robievalo v nedeľu ráno na prvej rannej omši.Do košíčka sa vzali rôzne druhy jedál, pálenka, víno, soľ. Gazdinky si ich dávali posvätiť a po návrate domov ich celá rodina spoločne skonzumovala.Z posvätených jedál sa nemohlo nič vyhodiť, aj omrvinky sa pozmetali a dávali sa spáliť do pece.






Veľkonočný pondelok má čisto ľudový charakter. Je spojený s ľudovou zábavou, šibaním, polievaním, ktoré boli vecou sociálnej prestíže zo strany dievčat, ako aj chlapcov.Dievčiny chceli mať čo najviac šibačov, chlapci zasa korbáč ozdobený čo najväčším počtom stužiek.


Zdroj : TASR, Foto: TASR, SXC
Obyčajové zvyky v letnom období - obrázek

Obyčajové zvyky v letnom období - obrázek

Jakub a Anna (25. a 26. júl)

Jasná noc a zora pred Jakubom teší hospodárov hojným zrnom.
V letnom období môžeme z hľadiska obyčajových zvykov priradiť najvýraznejšie dni – sviatok Jakuba a Anny. Tradovalo sa, že kto chcel výhodne predať dobytok, mal ho na Jakuba posypať mravčími vajíčkami, aby mal veľa kupcov. Na Ponitrí vyberali cesnak, lebo vraj po Jakube do zeme uteká.
Na Jakuba alebo Annu išli žienky okopávať kapustu. Keď bola práca dokončená, krútili sa okolo nej a spevavo volali:Dneska je Jakuba, zajtra bude Anny, krúťte že sa, krúťte moje milé hlavy.
Objavovali sa rôzne formulky týchto nápevov. Pri ich odriekaní ženy držali nad hlavou kapustný list, inde napr. kôš, alebo náznakovo bili kapustu bielou šatkou, prípadne čepcom.
Tam, kde kapustu nepestovali, chodievali pohrabávať zemiaky, ktoré sa vtedy mali prebúdzať zo spánku. Keď boli ženy s prácou hotové, gazdiná sa zvalila na zem a kotúľajúc sa hovorila: Včera bolo Jakuba, dneska je Anny, aby krumple narástli ako naše hlavy.
O počasí hovorili, že ak na Jakuba jasné slnko svieti, má tuhá zima byti. Na celom Slovensku sa zaužívalo príslovie Svätá Anna, chladná zrána. Jakubom sa končí pravé leto, Annou sa začína babie leto, ktoré prechádza postupne do jesene.

Babie leto
Posledná časť leta bola a je pre poľnohospodárov obdobím najväčšieho pracovného ruchu a úsilia. Boli to predovšetkým zvyky sprevádzajúce zber úrody, dožinky a v minulosti i hody.
Aj pre túto časť roka sa sformovali zvyky a obrady, ktorých síce nebolo veľa, ale patrili k tým najvýznamnejším z celoročného rituálu a tvorili významnú súčasť duchovného života obyvateľstva.
Gazdovia ich dodržiavali, rešpektovali a tešili sa z nadelenej úrody. Dôležitou súčasťou pri poľných prácach i v lesoch bol dobytok - kravy, voly, u zámožnejších gazdov aj kone.
Rozsah zvykov závisel od toho, či žatvu musel gazda zvládnuť s členmi domácnosti, alebo mu pomáhali za rovnakú protislužbu ďalšie rodiny, príp. si bohatší gazdovia najímali žencov. V úrodnejších oblastiach Slovenska sa na niektorých miestach zachoval zvyk, že aj gazdovia, ktorí sa obišli bez cudzej pomoci, prvé zožaté obilie hneď vymlátili a dali zomlieť, aby mohli po ukončení žatvy pripraviť potravu už z novej múky. Podelili sa aj so susedmi, obvykle im zaniesli voňavý chlebík, rezance, pirohy či iné cestoviny. Tento zvyk vyjadroval prianie mať po celý rok toľko potravín, že s nimi nielen vystačili, ale aby mali aj prebytok. Na gazdovstvách, kde mali žencov, bolo povinnosťou gazdinej starať sa o ich stravovanie. Jedlá museli byť výdatné, chutné a gazdiná ich mala priniesť v zaužívanom čase, inak ju ženci privítali niektorou z posmešných piesní, ktoré mali vo svojom repertoári.
Osobitné zvyky sa sformovali na veľkostatkoch, kam prichádzali ženci a žnice z málo úrodných oblastí. Keď sa žatva chýlila ku koncu, uvili žnice z klasov a poľných kvetov veniec. Hotový veniec pokropili svätenou vodou a zavesili do komory. V prípade potreby dávali klásky z neho do pierok pre svadobčanov.
Dožinkový veniec mal rôzne formy a podľa toho ho buď niesli v rukách, alebo dali niektorému dievčaťu na hlavu. Taktiež v niektorých regiónoch pripravovali ženy tzv. májik, stromček ozdobený stužkami a šatkami, alebo muži zástavu, čo bola šatka priviazaná na žrdi ozdobenej klasmi a kvetmi. Odovzdávanie venca bolo spojené s prednesením vinša.
Viaceré zložky tzv. dožinkových zvykov ostali spojené so žatvou. Hoci ich formy prešli vývojom a rôznymi zmenami, stále v nich dominovali dve navzájom prepojené zložky – radosť z novej úrody a úsilie zabezpečiť dostatok obilia v ďalšom roku.

Žatva v okolí Zámutova
Žatve predchádzali viaceré prípravné práce. Gazda na babke naklepal kosy a zo slamy prichystal povriesla. Žatevné obyčaje sa spájali s určitými pracovnými úkonmi.
Keď začínali kosiť, prvé obilie gazdiná poliala vodou, aby sa vraj kosa pri kosení nezlomila. Počas žatevných prác si príbuzní a susedia vzájomne pomáhali. Zámožnejší gazdovia si najímali žencov. Do práce sa zapájali aj odrastené deti. Po žatve uvili ženci z posledných stebiel žatevný veniec. Pripravovali ho tak, aby ich gazdiná a gazda pri vití nespozorovali. Potom ho odovzdali gazdovi, ktorý sa všetkým za prácu poďakoval a všetkých počastoval oldomášom. Obilie mlátili v stodolách, v neskoršom období sa táto práca vykonávala na mláťačkách. Prvé čisté zrno zobrala do rúk niektorá zo žníc a odniesla ho gazdinej, aby ich opäť na budúci rok pozvala na žatvu.

Kosenie a sušenie sena v oblastiach Liptova
Po letnom slnovrate sa začínali poľnohospodárske práce na lúkach, kosenie a sušenie sena. Práce začínali zvyčajne na nižných lúkach pri dedine a postupne sa chodilo na čoraz vzdialenejšie lúky, zvané horné alebo vyšné. Muži, kosci tam chodievali aj na viac dní, nocovali v senníkoch alebo kolibách, aby mohli čo najskôr ráno začať kosiť. Často si aj navzájom pomáhali pri kosení. Ženy prichádzali na lúky pekne vyobliekané s košmi na jedlo. V košoch niesli výdatné jedlo a pitie pre koscov. K lúčnym prácam sa nosili dobré sviatočné jedlá ako praženica, klobása, šunka, slanina, varené vajcia, chlieb a koláče, šišky a fánky. Na uhasenie smädu a osvieženie sa jedli aj kyslé polievky alebo polievky bez tuku, ktoré sa konzumovali aj studené. Na uhasenie smädu sa pilo mlieko, najmä kyslé, ale aj čierna káva zvaná cigorka, najčastejšie sa však pila pramenitá voda, pre ktorú ku studničkám chodili deti a nosili ju v hlinených nádobách, krbkách, v ktorých vydržala dlho studená. Nechýbali ani fľaše s pálenkou na obveselenie, chlapi pili pálenku zo špiritusu, pre ženy sa nosila zelená mentolová. Počas prestávok pri sušení sena sa mládež zabávala rôznymi hrami ako hádzanie do sena a kopredovanie (dvaja mládenci chytili dievku, jeden za nohy a druhý pod pazuchy a hojdali ju a potom nakoniec obúchali o zem), prekáračkami (prekárali sa mladé dvojice). Večer sa spievalo a vtipkovalo pri vatrách. Počas leta voňal kedysi celý chotár vôňou pokosenej trávy, suchého sena, ozýval sa klepot kladiviek pri kovaní kosy a spev žien. Postupne obetný a vôbec rituálny charakter dožinkových vencov a hostín ustupoval, no dožinkové zvyky existovali ďalej. Je prirodzené, že ľudia, ktorí od rána do večera pracovali na poliach, potrebovali odpočinok a určité uvoľnenie, a tie nachádzali spoločne pri bohato prestretých stoloch, v speve, tanci a družnej zábave.

Sviatkom, ktorý završoval kompletný výsledok poľnohospodárskej produkcie boli hody či hostina.
Konzumovali sa tu dary matky prírody – polí, lesov a lúk.
V súčasnosti patria hody k formálne i obsahovo ustáleným sviatkom, keď sa stretávajú príbuzní a známi pôsobiaci v rozličných kútoch Slovenska či zahraničia.

Mgr. Beáta Ocilková
Foto: ZAT
Májové tradície - obrázek

Májové tradície - obrázek

V máji – vie to mladá cháska – v celom svete kvitne láska. Je tu máj. Tento mesiac patrí všetkým zaľúbeným. Májové slávnosti sú plné tradičných zvykov. Máj, obdobie lásky a zrodu nového života. V priebehu tohto mesiaca sa v ľudovom zvykosloví stretávame s úkonmi a predstavami, ktoré sa viažu už k letnému obdobiu. Ak prvý májový týždeň pršalo, dážď bol predzvesťou bohatej úrody. Prvomájovú rosu považovali na celom Slovensku za účinný liek a za preventívny prostriedok proti bolestiam (ľudia si ňou umývali oči, natierali lišaje a pod.). Na strednom Slovensku sa dievčatá postavili na dážď a tri razy odriekali:

Dážď, dážď, májový dážď,
budú mi od teba vlasy rásť.

Zvyky – strom sa vo zvykoch označuje slovom máj Všetko živé, čo prišlo na svet v máji, malo sa zdarne vyvíjať. Mláďatá zvierat – mačiatka, jahňatá, húsatá - mali byť na chov najvhodnejšie. Deti narodené v tomto mesiaci majú byť šťastné, no pretože sú stromy obsypané bielymi kvetmi, ľudia narodení v máji začnú skoro šedivieť. Je zaujímavé, že pre uzatváranie sobášov bol máj považovaný za najmenej vhodný mesiac z celého roka. Od mája do júla sa častejšie opakovali zvyky, ktorých základným prvkom boli mladé prúty, konáre alebo aj stromy. Májová zeleň najlepšie vyjadrovala želanie poľnohospodárov týkajúce sa sily a dobrého rastu všetkého rastlinstva. Preto zvyky, pri ktorých mali rozhodujúcu úlohu rastliny, dostali názov májenie. Strom sa vo zvykoch všeobecne označuje slovom máj. Máj je vysoký listnatý alebo ihličnatý strom s kmeňom očisteným od kôry, s korunou bez ozdôb alebo ozdobenou stuhami či šatkami.

Májová zeleň, ako magický prostriedok, vyjadrovala želanie pol’nohospodárov, týkajúce sa sily a dobrého rastu rastlinstva. Zvyky, pri ktorých mali rozhodujúcu úlohu rastliny, nazývali “májenie”. Máje boli známe už v antike. Staroveké národy dávali pred 1. májom na domy a hospodárske budovy stromčeky na ochranu pred zlými duchmi a chorobami. Ak v prvý májový týždeň pršalo, tento dážď bol predzvesťou dobrej, bohatej úrody. Májový dážd’ a chladnejšie počasie vítali všetci pol’nohospodári na základe skúseností vyjadrených porekadlom “Studený máj - v stodole raj”.

Stavanie májov (alebo májové májenie) bolo známe už v antike
Máj označoval dievča súce na vydaj. Stal sa symbolom vážneho záujmu o dievča. V minulosti ľudia verili, že týmto si zabezpečia zdravie, čistotu a krásu. Stavanie májov patrí azda medzi najromantickejšie tradície, ktoré sa u nás viažu k ročným obdobiam. Už po stáročia sa vybrali mládenci do lesa, aby si tam každý pre svoje milované dievča vyťal najkrajší strom. Stavanie májov bolo známe už v antike. Rimania, Etruskovia a ďalšie staroveké národy dávali pred 1. májom na domy a hospodárske budovy stromčeky na ochranu pred zlými duchmi a chorobami. V stredovekej Európe sa stavali najprv pred kostoly a radnice, od 15. storočia aj pred domy dievčat. Do polovice 16. storočia, keď zaviedli cirkevný sobáš, mal máj podľa obyčajového práva dokonca istý právny význam - bol prísľubom manželstva. V 1. a na začiatku 2. tisícročia sa u európskych národov stavali v predvečer z 30. apríla na 1. mája. Termín, v ktorom sa máje stavali, sa regionálne odlišoval. Niekde to bolo pred 1. májom, inde sa staval po tomto dátume.
Kedysi sa stavali máje v noci, ticho a tajne, neskôr hlučne s veselou muzikou. Dnes sa sadí tento symbol života symbolicky uprostred námestia v obci, aby nám pripomenul dávne tradície predkov. Stavanie májov sa časom ustálilo do troch podôb. Staval ho mládenec dievčaťu, o ktoré mal vážny záujem. Ďalej máje stavali mládenci všetkým dievčatám, ktoré dovŕšili podľa miestneho zvyku vek dospelosti, alebo sa máje stavali všetkým dievčatám. Ak však mala dievčina svojho mládenca, jej máj sa odlišoval od ostatných ozdobou. Postavením mája, týmto verejným „vyznaním lásky“, sa mládenec uchádzal o priazeň dievčaťa, alebo potvrdzoval už existujúci vzťah. Toto vyznanie dostávala tá, ktorá mala milého, alebo tá, ktorú si chcel mládenec získať. Preto boli dievčatá týmto pekným ocenením priam posadnuté. Celú noc „za firhančekom“ čakali, či ich milovaný postaví máj. Príde? Nepríde? Veď nech len skúsi neprísť a nepostaviť máj. A tak mládenci okolo polnoci viazali k plotom tie najkrajšie, jarou voňajúce máje. Máj sa stal symbolom vážneho záujmu o dievča a ako symbol lásky bol vystavený celý mesiac. Aby nebolo ľútosti pre ostatné dievčatá či chlapcov, ktorí sa ešte nezaľúbili, stavali mládenci ako spoločný dar pre všetky slobodné dievčatá máj uprostred dediny. V niektorých obciach obielili všetky kmene až po vrcholec a rozlišujúcim znakom bolo použitie stúh a šatiek v korune stromu. Inde obielený kmeň znamenal individuálny máj. V oblastiach, kde boli zmiešané lesy, sa znakovosť často prejavila v rozdielnom druhu stromov použitých na máje, inokedy vo výške, dokonca aj v počte a podobne. Všade bol iný zvyk, niekde to bola breza, inde zasa borovica, a tú potom chlapec postavil pred dom svojej milovanej. Táto romantická tradícia bola rozšírená po celom Slovensku, často sprevádzaná muzikou, tancom, spevom a pitím.
V Liptove mládenci (regrúti) sadia máje na Turíce - na Ducha. Napr. v Štrbe sadili mládenci dievčatám pod okná najčastejšie červený smrek, hrdým dievkam brezy alebo osiky. Neskôr sadili smreky i brezy bez ohl’adudievku išlo. Za sadenie májov dostávali mládenci od dievok košele, zápästky, šatky a pod. Zatiaľ čo vo väčšine obcí Liptova sú turičné - svätodušné sviatky spojené so sadením májov, v obci Važec si okrem sadenia májov uchovali aj starý slovanský zvyk - čistenie a otváranie studničiek, sprevádzané jarným chorovodným tancom “Omilienci”. Máje však boli aj nástrojom spoločenskej kritiky, lebo neobľúbeným ľuďom dávali vyschnutý strom, tzv. suchár. Zvyky stavania májov patria medzi tradičné zvyky na Slovensku. Máje sa pred obytné sídla stavali ako prejav úcty a žičlivosti.
Zaujímavú formu malo stavanie májov a naň nadväzujúca zábava v okolí Levoče v medzivojnovom období. Mládenci, ktorí postavili svojim dievčatám máje, chodili v prvé májové popoludnie pred domy, kde bývali dievčatá. Všade, kde bol postavený máj, ich čakalo pohostenie. Muzikanti zahrali do tanca a mládenci vykrútili všetky dievčatá a ženy, ktoré v dome našli. Keď obišli všetky domy, pobrali sa aj s dievčatami na tanečnú zábavu. Premenlivosť niektorých stránok stavania májov je zreteľná aj v 20. storočí.
V severnom Gemeri postavili máj každej dievčine, no zatiaľ čo smrek bol individuálnou poctou, breza bola poctou kolektívnou. V mnohých šarišských obciach ešte aj v posledných desaťročiach stavajú chlapci máje. Ak sú príliš malí, otcovia v ich mene prinesú májik pre synovu rovesníčku, hoci aj v kočíku. Táto forma je dôsledkom viacerých zmien. Okrem májov, ktoré podľa staršieho zvyku stáli nielen pred domami divčat, ale aj pred kostolom, pred domom richtára, prípadne učiteľa, mládež ovenčila mosty a rovnako si obyvatelia ozdobili domy lipovými či inými vetvičkami. Dávali ich nad dvere, obloky a pod strechy. Obytné domy tak mali byť chránené pred búrkou, no nechýbalo ani estetické hľadisko.

Májové pranostiky
1. máj A k na prvého mája večer prší, bude celý rok pekne. D ážď na prvého mája - úrodný rok.
4. máj S vätý Florián, úrodu nám chráň. S vätý Florián si ešte môže nasadiť snehový klobúk.
7. máj S tanislav ráňa orechy. A k na Stanislava padá dážď, bude na jeseň prázdny sad.
12. máj Dážď na Pankráca osožný je poliam, ale škodný viniciam. T rojo ľadovo buľi svate, ale často su najvecej prekľate.
13. máj Pred Servácom niet leta, po Serváci niet mrazu.
12. - 14. máj Pankrác, Servác, Bonifác - zamrznutí svätí, Žofia (15.5.) ich potvrdí a Urban (25.5.) uzavrie.
N a ľadových svätých mráz všetky kvety spáli. K eď tŕnie kvitne na troch ľadových svätých, obyčajne býva zima a slota.
15. máj Žofia - ľadová žena. Keď prejde zamrznutých kuchárka, sadieva sa paprika. Svätá Žofia stromy rozvíja. Dážď sv. Žofie slivky veľmi ubije. Žofia pole často zalieva. Žofia víno vypíja a dobré ľany dáva. (Jarné mráziky ohrozujú vinice).
19. máj D o Petra neni tepla, po Petre už je po teple. 23. máj K eď sa na Želmíry včely začnú rojiť, dobrá ovca sa môže dojiť.
25. máj U rban krásny, vyjasnený, hojným vínom nás odmení. Po jasnom Urbane, keď je dážď na Víta (15.6.), hojnou žatvou tento rok ku nám zavíta. Urban z pece zlezie. Na Urbanov deň utekaj siať ľan. Keď sa Urban smeje, hrozno plače (šťavnaté hrozno). Po svätom Urbanu mráz neškodí sadu.
26. máj N a sv. Filipa tráva už rozkvitá. Máj K eď sú začiatkom mája noci mesačné, studené, rosnaté, taký by mal byť celý máj. A k v prvý májový týždeň pršalo, dážď bol predzvesťou bohatej úrody. Dážď, dážď, májový dážď, budú mi od teba vlasy rásť.
Na mokré Turíce nasledujú pošmúrne Vianoce.
V máji chladno - bude vína na dno. Májové mrazy a zimy pochovajú sejby.
Suchý máj - skúpy rok.
Májové blato - pre hospodára zlato.
Májová kvapka za dukát stojí.
Májový dážď padá - zlato padá.
Máj teplo dáva a stromy kvetmi zdobí.
Ak sú v máji hríby červivé, bude suché leto.
Chladno a večerné hmly v máji, ovocie a sena dajú.
Chladný máj – pre ovocie raj.
Keď sa v máji blýska, to si sedliak výska!
Roj, ktorý sa v máji rojí, za plný voz sena stojí.
Ak je máj záhradníkom, nie je pre stodoly milovníkom.

Beáta Ocilková Foto: ZAT
TOPlist











Predpoved pocasia :: www.meteo.sk

 


Spomínam na mojích rodičov a ostatnú rodinu...
Dennýhoroskop.sk : Osobný denný horoskop, Horoskop pre znamenia zverokruhu, Partnerský denný horoskop, Môj deň
Website, ale aká! ;-)
Stránky zdarma
Stránky systému Webgarden
Editace stránek






<A HREF="http://dolnevestenice.napady.net/ " target="_blank"><img src="       http://dolnevestenice.napady.net/img/custom/napady.net/m/mojerodisko/605292-4ca245a8ea5b0.jpg " border="155" width="175" height="100></A>
url('/img/custom/napady.net/s/stanislava/509087-4f944235ea3d4.jpg')
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one