!!.jpg

Prajem všetko najlepšie...
smahu správy
Slovník
CZ - EN
EN - CZ



Ďakujem všetkým mojím návštevníkom za návštevu a teším sa zas na skoré znovunavštívenie...



ĎAKUJEM


Muž a žena sú dve noty, bez ktorých struny ľudskej duše nevydajú správny a plný akord. (G.Mazzini)

Svadobný deň si vyslúžil prívlastok najkrajší, najdôležitejší či najzodpovednejší okamih v živote človeka.
Svadba - to je určitý prechod z jedného stavu do druhého, rozlúčenie sa s doterajším spôsobom života, s rodičmi, rodinou, blízkymi i rovesníkmi a vstup do života nového, do novej rodiny, k novým výzvam a povinnostiam. Svadobné obrady patria oddávna k najväčším rodinným udalostiam. Pripomeňme si zvyky a obyčaje našich predkov, ktoré sa so svadbou v minulosti spájali. Niektoré z nich pretrvávajú dodnes, a tie, ktoré sa nám v súčasnosti môžu zdať trochu komické alebo originálne, mali v danej dobe hlboký zmysel a symbolický charakter. Manželstvo vzniklo dávno-pradávno.

V priebehu histórie vznikali rôzne formy manželstva. Väčšinou to boli monogamné vzťahy: jeden muž – jedna žena, ale pomerne často sa vyskytovali (a stále sa vyskytujú) aj polygamné zväzky (mnohoženstvo). Zriedkavejšia je forma polyandrie (mnohomužstvo). Obradom sa stala svadba až v období antiky. V lepších rodinách sa o dievča uchádzalo viac nápadníkov, ktorí medzi sebou súťažili v atletických, rečníckych, speváckych a tanečných disciplínach. Vhodného ženícha potom vybral otec nevesty. V začiatkoch kresťanstva sa manželstvá medzi kresťanmi uzatvárali podľa pôvodných zdedených zvykov, bez akéhokoľvek zásahu cirkvi. V roku 1563 Tridentský snem vyhlásil za platné iba tie manželstvá, ktoré boli uzatvorené pred farárom a dvomi svedkami. Svadba oddávna patrila k najbohatším komplexom rozmanitých obradov a zvykov zo všetkých rodinných obyčajov. Forma a priebeh svadobných zvykov súviseli so spôsobom, akým sa manželstvo uzatváralo. Za najstaršie známe spôsoby sa považuje únos a kúpa žien, pričom sa predpokladá, že únos existoval skôr než kúpa nevesty. V minulosti sa konala v čase poľnohospodárskeho pokoja, najčastejšie cez fašiangy alebo v jeseni, teda v čase, keď bolo v domácnosti väčšie množstvo a dostatok potravín, s ktorými by sa mohla dôstojne zabezpečiť svadobná hostina. Až do prvej svetovej vojny trvala svadba u bohatších a majetnejších gazdov celý týždeň. Neskôr sa jej trvanie skrátilo na tri dni.

Manželstvo bolo pevným, nerozlučiteľným zväzkom, ktorý mal trvať v dobrom i zlom po celý život. Bol to teda vážny a zodpovedný krok v živote mladých ľudí, ale súčasne aj radostný, lebo sa splnili túžby a sny mladých. Život jednotlivca sa odohrával pred celým dedinským spoločenstvom, ktoré malo účasť na jeho bytí a konaní. Nepísané predpisy, príkazy a zákazy, normy správania usmerňovali mladého človeka v jeho konaní. Najmä ženy boli vystavené týmto normám, cez stáročia vytvoreným predstavám dobra a zla, správneho a nesprávneho konania, ktorým boli nútené sa podrobiť. Jedným z nich bola voľba primeraného partnera. Tu hrali majetkové rozdiely veľkú úlohu, viac než náboženské rozdiely. Preto neraz pripadal výber partnera viac rodine a kolektívu, ako partnerom samotným. Manželstvá sa preto často uzatvárali nie podľa srdca, ale podľa vôle rodičov a mienky rodiny.
Najdôležitejšie postavenie v rámci svadobných obyčajov mala mladucha. Bola nositeľkou nového života. Lúčenie sa nevesty patrí medzi najdojemnejšie scény svadobného rituálu. Zvyky predstavovali veľké ľudové divadlo, ktoré malo okrem vážnej slávnostnej stránky aj polohu veselú. Neodmysliteľnou súčasťou svadby vždy boli a sú svadobné piesne, ktoré dotvárajú atmosféru slávnostného dňa. V odobierkových piesňach družičky v zastúpení nevesty spievajú a lúčia sa s celou rodinou. Lúčenie a odchod z rodičovského domu bol jedným z najsmutnejších úsekov svadobného obradu. Odchodom mladej nevesty z rodného domu strácala matka a rodina moc a právo na dcéru, ktorá sa stala členom novej rodiny, v minulosti dokonca jej majetkom.
Postava ženícha nie je taká výrazná. Do popredia vystupuje postava matky, ktorá vydáva dcéru, jej je venovaných najviac piesní. Lúčenie je istou formou odoberania a ďakovania, ktorá má svojich aktérov v matke, dcére – neveste, v družičkách a otcovi. Odpoveď prichádza v podobe ďakovania dcéry a rodičovského požehnania. O čo je postava ženícha menej výrazná, o to viac vystupuje na svadbe a piesňach postava ženíchovej matky – svokry. Bola to obávaná osoba, od nej často závisel pokoj a spokojnosť v mladej rodine. Po odobierke z rodičovského domu nevesty prichádza v sprievode svadobčanov do nového domova.
V svadobnom ceremoniáli mali dôležité poslanie starejší – starosta a vydavca a prvý, tzv. starší družba. Boli to kľúčové postavy, pretože ich prejavy tvorili kostru svadby. Prvý družba bol zasa akýmsi komentátorom pri všetkých svadobných zvykoch. Bol aktívny od začiatku samotných svadobných príprav – mal poverenie pozývať svadobných hostí, bol prítomný pri odobierke, viedol nevestu do kostola, organizoval kupovanie venca, prevážanie rúcha, vena, družbovský tanec a mladuchin tanec na svadbe. Najdôležitejší úkon ho čakal pri snímaní party. Predávanie venca a snímanie party boli najpôvabnejšie časti svadby, ktoré vykonávali družičky a družbovia.
Družičky sprevádzali nevestu počas celej svadby, sú jej zástupkyňami, konajú, hovoria a spievajú v zastúpení nevesty. Boli to jej blízke príbuzné – sestry, sesternice, kamarátky či rovesníčky. Príprava pierka pre ženícha a družbov boli úlohou práve nevesty a družičiek. Znakom panenstva bol rozmarínový venček, ktorý mala nevesta na hlave okrem party, ktorú nosila od druhej ohlášky do svadby ako znak dievoctva. Keď družba dostal od nevesty venček z hlavy, nasledoval družbovský tanec. Do okruhu svadobných zvykov patrilo vozenie vena či výbavy nevesty do domu ženícha. Pozostávalo z truhlice - lády, v ktorej mala nevesta uložené šatstvo, periny, záhlavky a predmety dennej potreby. Nasledovalo lúčenie s domovom, družičky vyspievali rozlúčkové piesne , v ktorých sa nevesta lúčila s rodičmi, susedmi, kamarátkami. Potom nevesta nasadla s družičkami do voza a odchádzali do domu mladého. Ak bol ženích z inej dediny a odvážal si nevestu tam, mládenci zastavovali svadobčanom cestu rôznymi prekážkami, reťazami a pýtali si výkupné. Snímanie party a čepčenie bolo jedným z najstabilnejších svadobných zvykov.
Na východnom Slovensku ešte dodnes pretrváva všeobecne známy tanec redovi, ktorý sa tancuje po polnoci po začepčení mladej. Najprv ho začala tancovať so starším družbom, svatkami, rodinou a ostatnými svadobčanmi. Každý, kto s ňou dotancoval, pobozkal ju, pričom za tento tanec zaplatil a vypil pohárik pálenky. Bol to veľmi dlhý tanec a dodnes trvá aj polhodinu, ba i dlhšie. Záver tanca patril mladomanželom. Bohatosť a rozmanitosť svadobných obradov, úkonov a obyčajov vhodne dopĺňali svadobné príhovory, piesne, tance, svadobné vinše a humorné vystúpenia maskovaných postáv. Štedrosť a obsah svadobnej hostiny záviseli od hospodárskych možností jednotlivých rodín. Prejavilo sa to v repertoári a v počte podávaných chodov i v spôsobe ich prípravy. V minulosti však všeobecne platilo, že jedlo a pálenka či víno prinesú mladým v ich spoločnom živote šťastie.
Ešte v 80. rokoch minulého storočia sa bežne robila svadba pre celú dedinu. Na svadbe sa tak zúčastňovalo aj viac ako 300 ľudí. V súčasnosti čoraz viac párov volí celkom malú a nenápadnú svadbu, alebo sa rozhodnú žiť spolu aj bez oficiálneho papiera. Ak porovnáme prípravu svadby v minulosti a dnes, zistíme naozaj veľké zmeny. V minulosti sa svadobné hostiny konali v domoch, dnes v reštauráciách, kultúrnych či rekreačných zariadeniach. V minulosti trvali aj týždeň, dnes sa konajú jeden deň, za účasti menšieho počtu svadobčanov a s absenciou tradičných svadobných zvykov (niektoré upadli do zabudnutia - vohľady, pytačky, preváženie výbavy a pod.) Napriek tomu svadby stále sú a budú príjemnou súčasťou ľudského života.
Sobáš a svadobná hostina majú vraj aj psychologický význam – človek si má vďaka tomu uvedomiť zmenu, ktorá ho čaká. Ak sa rozhodnete osláviť svoje rozhodnutie „žiť s niekým celý život“ so svojimi blízkymi, určite by vám to malo priniesť radosť a potešenie.

Symboly svadby

Klik hier voor meer gratis plaatjes

Svadobné prstene (obrúčky) Súčasťou sobáša je výmena svadobných prsteňov. Takmer všade vo svete majú prstene dávnu tradíciu. Ich nosenie pochádza pravdepodobne z rímskeho zvyku – darovať prsteň na potvrdenie svetských sľubov. Prsteň je symbolom večnosti a záväznej zmluvy, azda aj symbolom pút pre „zajatú“ nevestu. Štvrtý prst ľavej ruky je podľa tradície tým najvhodnejším miestom na nosenie prsteňa ako znaku lásky. Starí Egypťania verili, že z tohto prstu vedie jemný nerv až k srdcu. Často je nazývaný tepnou lásky. Na prsteni sa vždy uplatňovali dômyselné šperkárske techniky. Motívom bývajú iniciály snúbencov, srdiečka alebo korunky.

Svadobná kytica
Podľa tradície ju má zabezpečiť ženích. Kytičky a myrty pre hostí by mali ladiť s kyticou nevesty. Menšie kytice môžu mať matky nevesty a ženícha, ak je jedným zo svedkov žena, tak aj ona.

Rozlišuje sa päť základných typov svadobných kytíc.
Jednostranná kytica prepadá cez ruku nevesty niekedy až k zemi. Takáto kytica pristane vysokým štíhlym nevestám.
Guľatá kytica sa viaže z drobnejších kvetov (konvalinky, frézie, ruže garnetky). Je vhodná pre drobnú nevestu. V biedermeierovskej kytici sú kvety naskladané veľmi husto k sebe, zeleň ju nikdy nepresahuje.
Na anglickú kyticu sa používajú kvety s pevnou stonkou (ruža, karafiát, kala, antúrium). Fantasie je najmodernejší druh väzby. O druhoch kvetín, ktoré sa použijú, rozhoduje len vkus a každá kytica je tak nezameniteľným originálom. Svadobnú kyticu môže nahradiť svadobný košíček, ktorý je vhodný najmä k romantickému typu nevesty.

Závoj nevesty
Nevestin závoj a kytica sú staršie než biele šaty. Závoj, ktorý bol v antickom Grécku žltý a antickom Ríme červený, nevestu zvyčajne zahaľoval od hlavy po päty a označoval od najstarších čias podriadenosť ženy k mužovi. Zdvíhanie závoja na konci ceremónie symbolizuje mužskú dominanciu. Ak si nevesta zdvihne závoj sama, prejavuje viac nezávislosti.
Biele šaty Biela farba bola symbolom radostnej oslavy od skorých rímskych čias. Na začiatku 20. storočia sa biela používala takisto ako symbol čistoty, cudnosti a nepoškvrnenosti. Dnes nesie svoj pôvodný význam šťastia a radosti.

Svadobná torta
Už v rímskych časoch bola torta súčasťou svadobnej hostiny. Tenký bochník sa lámal o hlavu nevesty, čo symbolizovalo plodnosť. Hostia potom dychtivo zbierali omrvinky pre šťastie. V stredoveku sa zaužívalo, že páry sa pobozkali ponad malú kôpku koláčov. Neskôr sa všetky malé koláče „spojili“ dokopy a pokryli sa polevou. Tak sa zrodila moderná poschodová svadobná torta.

Výročia svadby Ich pomenovania sa zaužívali koncom 20. storočia.

1 rok - Kartúnová svadba
5 rok - Drevená svadba
6,5 roka - Zinková svadba
7 rokov – Medená svadba
8 rokov – Plechová svadba
10 rokov - Deň ruží
12,5 roka – Niklová svadba
15rokov – Sklenená svadba
20 rokov – Porcelánová svadba
25 rokov – Strieborná svadba
30 rokov - Perlová svadba
35 rokov – Ľanová svadba
40 rokov – Rubínová svadba
50 rokov – Zlatá svadba
60 rokov – Diamantová svadba – briliantová
65 rokov - Železná svadba
67 rokov - Kamenná svadba
70 rokov – Požehnaná svadba


Autorka: Mgr. Beáta Ocilková
19.06.2009 22:59:24
stanislava68
TOPlist











Predpoved pocasia :: www.meteo.sk

 


Spomínam na mojích rodičov a ostatnú rodinu...
Dennýhoroskop.sk : Osobný denný horoskop, Horoskop pre znamenia zverokruhu, Partnerský denný horoskop, Môj deň
Website, ale aká! ;-)
Stránky zdarma
Stránky systému Webgarden
Editace stránek






<A HREF="http://dolnevestenice.napady.net/ " target="_blank"><img src="       http://dolnevestenice.napady.net/img/custom/napady.net/m/mojerodisko/605292-4ca245a8ea5b0.jpg " border="155" width="175" height="100></A>
url('/img/custom/napady.net/s/stanislava/509087-4f944235ea3d4.jpg')
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one