!!.jpg

Prajem všetko najlepšie...
smahu správy
Slovník
CZ - EN
EN - CZ



Ďakujem všetkým mojím návštevníkom za návštevu a teším sa zas na skoré znovunavštívenie...



ĎAKUJEM


Muž a žena sú dve noty, bez ktorých struny ľudskej duše nevydajú správny a plný akord. (G.Mazzini)

Svadobný deň si vyslúžil prívlastok najkrajší, najdôležitejší či najzodpovednejší okamih v živote človeka.
Svadba - to je určitý prechod z jedného stavu do druhého, rozlúčenie sa s doterajším spôsobom života, s rodičmi, rodinou, blízkymi i rovesníkmi a vstup do života nového, do novej rodiny, k novým výzvam a povinnostiam. Svadobné obrady patria oddávna k najväčším rodinným udalostiam. Pripomeňme si zvyky a obyčaje našich predkov, ktoré sa so svadbou v minulosti spájali. Niektoré z nich pretrvávajú dodnes, a tie, ktoré sa nám v súčasnosti môžu zdať trochu komické alebo originálne, mali v danej dobe hlboký zmysel a symbolický charakter. Manželstvo vzniklo dávno-pradávno.

V priebehu histórie vznikali rôzne formy manželstva. Väčšinou to boli monogamné vzťahy: jeden muž – jedna žena, ale pomerne často sa vyskytovali (a stále sa vyskytujú) aj polygamné zväzky (mnohoženstvo). Zriedkavejšia je forma polyandrie (mnohomužstvo). Obradom sa stala svadba až v období antiky. V lepších rodinách sa o dievča uchádzalo viac nápadníkov, ktorí medzi sebou súťažili v atletických, rečníckych, speváckych a tanečných disciplínach. Vhodného ženícha potom vybral otec nevesty. V začiatkoch kresťanstva sa manželstvá medzi kresťanmi uzatvárali podľa pôvodných zdedených zvykov, bez akéhokoľvek zásahu cirkvi. V roku 1563 Tridentský snem vyhlásil za platné iba tie manželstvá, ktoré boli uzatvorené pred farárom a dvomi svedkami. Svadba oddávna patrila k najbohatším komplexom rozmanitých obradov a zvykov zo všetkých rodinných obyčajov. Forma a priebeh svadobných zvykov súviseli so spôsobom, akým sa manželstvo uzatváralo. Za najstaršie známe spôsoby sa považuje únos a kúpa žien, pričom sa predpokladá, že únos existoval skôr než kúpa nevesty. V minulosti sa konala v čase poľnohospodárskeho pokoja, najčastejšie cez fašiangy alebo v jeseni, teda v čase, keď bolo v domácnosti väčšie množstvo a dostatok potravín, s ktorými by sa mohla dôstojne zabezpečiť svadobná hostina. Až do prvej svetovej vojny trvala svadba u bohatších a majetnejších gazdov celý týždeň. Neskôr sa jej trvanie skrátilo na tri dni.

Manželstvo bolo pevným, nerozlučiteľným zväzkom, ktorý mal trvať v dobrom i zlom po celý život. Bol to teda vážny a zodpovedný krok v živote mladých ľudí, ale súčasne aj radostný, lebo sa splnili túžby a sny mladých. Život jednotlivca sa odohrával pred celým dedinským spoločenstvom, ktoré malo účasť na jeho bytí a konaní. Nepísané predpisy, príkazy a zákazy, normy správania usmerňovali mladého človeka v jeho konaní. Najmä ženy boli vystavené týmto normám, cez stáročia vytvoreným predstavám dobra a zla, správneho a nesprávneho konania, ktorým boli nútené sa podrobiť. Jedným z nich bola voľba primeraného partnera. Tu hrali majetkové rozdiely veľkú úlohu, viac než náboženské rozdiely. Preto neraz pripadal výber partnera viac rodine a kolektívu, ako partnerom samotným. Manželstvá sa preto často uzatvárali nie podľa srdca, ale podľa vôle rodičov a mienky rodiny.
Najdôležitejšie postavenie v rámci svadobných obyčajov mala mladucha. Bola nositeľkou nového života. Lúčenie sa nevesty patrí medzi najdojemnejšie scény svadobného rituálu. Zvyky predstavovali veľké ľudové divadlo, ktoré malo okrem vážnej slávnostnej stránky aj polohu veselú. Neodmysliteľnou súčasťou svadby vždy boli a sú svadobné piesne, ktoré dotvárajú atmosféru slávnostného dňa. V odobierkových piesňach družičky v zastúpení nevesty spievajú a lúčia sa s celou rodinou. Lúčenie a odchod z rodičovského domu bol jedným z najsmutnejších úsekov svadobného obradu. Odchodom mladej nevesty z rodného domu strácala matka a rodina moc a právo na dcéru, ktorá sa stala členom novej rodiny, v minulosti dokonca jej majetkom.
Postava ženícha nie je taká výrazná. Do popredia vystupuje postava matky, ktorá vydáva dcéru, jej je venovaných najviac piesní. Lúčenie je istou formou odoberania a ďakovania, ktorá má svojich aktérov v matke, dcére – neveste, v družičkách a otcovi. Odpoveď prichádza v podobe ďakovania dcéry a rodičovského požehnania. O čo je postava ženícha menej výrazná, o to viac vystupuje na svadbe a piesňach postava ženíchovej matky – svokry. Bola to obávaná osoba, od nej často závisel pokoj a spokojnosť v mladej rodine. Po odobierke z rodičovského domu nevesty prichádza v sprievode svadobčanov do nového domova.
V svadobnom ceremoniáli mali dôležité poslanie starejší – starosta a vydavca a prvý, tzv. starší družba. Boli to kľúčové postavy, pretože ich prejavy tvorili kostru svadby. Prvý družba bol zasa akýmsi komentátorom pri všetkých svadobných zvykoch. Bol aktívny od začiatku samotných svadobných príprav – mal poverenie pozývať svadobných hostí, bol prítomný pri odobierke, viedol nevestu do kostola, organizoval kupovanie venca, prevážanie rúcha, vena, družbovský tanec a mladuchin tanec na svadbe. Najdôležitejší úkon ho čakal pri snímaní party. Predávanie venca a snímanie party boli najpôvabnejšie časti svadby, ktoré vykonávali družičky a družbovia.
Družičky sprevádzali nevestu počas celej svadby, sú jej zástupkyňami, konajú, hovoria a spievajú v zastúpení nevesty. Boli to jej blízke príbuzné – sestry, sesternice, kamarátky či rovesníčky. Príprava pierka pre ženícha a družbov boli úlohou práve nevesty a družičiek. Znakom panenstva bol rozmarínový venček, ktorý mala nevesta na hlave okrem party, ktorú nosila od druhej ohlášky do svadby ako znak dievoctva. Keď družba dostal od nevesty venček z hlavy, nasledoval družbovský tanec. Do okruhu svadobných zvykov patrilo vozenie vena či výbavy nevesty do domu ženícha. Pozostávalo z truhlice - lády, v ktorej mala nevesta uložené šatstvo, periny, záhlavky a predmety dennej potreby. Nasledovalo lúčenie s domovom, družičky vyspievali rozlúčkové piesne , v ktorých sa nevesta lúčila s rodičmi, susedmi, kamarátkami. Potom nevesta nasadla s družičkami do voza a odchádzali do domu mladého. Ak bol ženích z inej dediny a odvážal si nevestu tam, mládenci zastavovali svadobčanom cestu rôznymi prekážkami, reťazami a pýtali si výkupné. Snímanie party a čepčenie bolo jedným z najstabilnejších svadobných zvykov.
Na východnom Slovensku ešte dodnes pretrváva všeobecne známy tanec redovi, ktorý sa tancuje po polnoci po začepčení mladej. Najprv ho začala tancovať so starším družbom, svatkami, rodinou a ostatnými svadobčanmi. Každý, kto s ňou dotancoval, pobozkal ju, pričom za tento tanec zaplatil a vypil pohárik pálenky. Bol to veľmi dlhý tanec a dodnes trvá aj polhodinu, ba i dlhšie. Záver tanca patril mladomanželom. Bohatosť a rozmanitosť svadobných obradov, úkonov a obyčajov vhodne dopĺňali svadobné príhovory, piesne, tance, svadobné vinše a humorné vystúpenia maskovaných postáv. Štedrosť a obsah svadobnej hostiny záviseli od hospodárskych možností jednotlivých rodín. Prejavilo sa to v repertoári a v počte podávaných chodov i v spôsobe ich prípravy. V minulosti však všeobecne platilo, že jedlo a pálenka či víno prinesú mladým v ich spoločnom živote šťastie.
Ešte v 80. rokoch minulého storočia sa bežne robila svadba pre celú dedinu. Na svadbe sa tak zúčastňovalo aj viac ako 300 ľudí. V súčasnosti čoraz viac párov volí celkom malú a nenápadnú svadbu, alebo sa rozhodnú žiť spolu aj bez oficiálneho papiera. Ak porovnáme prípravu svadby v minulosti a dnes, zistíme naozaj veľké zmeny. V minulosti sa svadobné hostiny konali v domoch, dnes v reštauráciách, kultúrnych či rekreačných zariadeniach. V minulosti trvali aj týždeň, dnes sa konajú jeden deň, za účasti menšieho počtu svadobčanov a s absenciou tradičných svadobných zvykov (niektoré upadli do zabudnutia - vohľady, pytačky, preváženie výbavy a pod.) Napriek tomu svadby stále sú a budú príjemnou súčasťou ľudského života.
Sobáš a svadobná hostina majú vraj aj psychologický význam – človek si má vďaka tomu uvedomiť zmenu, ktorá ho čaká. Ak sa rozhodnete osláviť svoje rozhodnutie „žiť s niekým celý život“ so svojimi blízkymi, určite by vám to malo priniesť radosť a potešenie.

Symboly svadby

Klik hier voor meer gratis plaatjes

Svadobné prstene (obrúčky) Súčasťou sobáša je výmena svadobných prsteňov. Takmer všade vo svete majú prstene dávnu tradíciu. Ich nosenie pochádza pravdepodobne z rímskeho zvyku – darovať prsteň na potvrdenie svetských sľubov. Prsteň je symbolom večnosti a záväznej zmluvy, azda aj symbolom pút pre „zajatú“ nevestu. Štvrtý prst ľavej ruky je podľa tradície tým najvhodnejším miestom na nosenie prsteňa ako znaku lásky. Starí Egypťania verili, že z tohto prstu vedie jemný nerv až k srdcu. Často je nazývaný tepnou lásky. Na prsteni sa vždy uplatňovali dômyselné šperkárske techniky. Motívom bývajú iniciály snúbencov, srdiečka alebo korunky.

Svadobná kytica
Podľa tradície ju má zabezpečiť ženích. Kytičky a myrty pre hostí by mali ladiť s kyticou nevesty. Menšie kytice môžu mať matky nevesty a ženícha, ak je jedným zo svedkov žena, tak aj ona.

Rozlišuje sa päť základných typov svadobných kytíc.
Jednostranná kytica prepadá cez ruku nevesty niekedy až k zemi. Takáto kytica pristane vysokým štíhlym nevestám.
Guľatá kytica sa viaže z drobnejších kvetov (konvalinky, frézie, ruže garnetky). Je vhodná pre drobnú nevestu. V biedermeierovskej kytici sú kvety naskladané veľmi husto k sebe, zeleň ju nikdy nepresahuje.
Na anglickú kyticu sa používajú kvety s pevnou stonkou (ruža, karafiát, kala, antúrium). Fantasie je najmodernejší druh väzby. O druhoch kvetín, ktoré sa použijú, rozhoduje len vkus a každá kytica je tak nezameniteľným originálom. Svadobnú kyticu môže nahradiť svadobný košíček, ktorý je vhodný najmä k romantickému typu nevesty.

Závoj nevesty
Nevestin závoj a kytica sú staršie než biele šaty. Závoj, ktorý bol v antickom Grécku žltý a antickom Ríme červený, nevestu zvyčajne zahaľoval od hlavy po päty a označoval od najstarších čias podriadenosť ženy k mužovi. Zdvíhanie závoja na konci ceremónie symbolizuje mužskú dominanciu. Ak si nevesta zdvihne závoj sama, prejavuje viac nezávislosti.
Biele šaty Biela farba bola symbolom radostnej oslavy od skorých rímskych čias. Na začiatku 20. storočia sa biela používala takisto ako symbol čistoty, cudnosti a nepoškvrnenosti. Dnes nesie svoj pôvodný význam šťastia a radosti.

Svadobná torta
Už v rímskych časoch bola torta súčasťou svadobnej hostiny. Tenký bochník sa lámal o hlavu nevesty, čo symbolizovalo plodnosť. Hostia potom dychtivo zbierali omrvinky pre šťastie. V stredoveku sa zaužívalo, že páry sa pobozkali ponad malú kôpku koláčov. Neskôr sa všetky malé koláče „spojili“ dokopy a pokryli sa polevou. Tak sa zrodila moderná poschodová svadobná torta.

Výročia svadby Ich pomenovania sa zaužívali koncom 20. storočia.

1 rok - Kartúnová svadba
5 rok - Drevená svadba
6,5 roka - Zinková svadba
7 rokov – Medená svadba
8 rokov – Plechová svadba
10 rokov - Deň ruží
12,5 roka – Niklová svadba
15rokov – Sklenená svadba
20 rokov – Porcelánová svadba
25 rokov – Strieborná svadba
30 rokov - Perlová svadba
35 rokov – Ľanová svadba
40 rokov – Rubínová svadba
50 rokov – Zlatá svadba
60 rokov – Diamantová svadba – briliantová
65 rokov - Železná svadba
67 rokov - Kamenná svadba
70 rokov – Požehnaná svadba


Autorka: Mgr. Beáta Ocilková
V deň sobáša príde starejší do rodiny ženícha, kde v krátkosti urobí poďakovanie a odobierku od svadobných rodičov mladého zaťa. V zápätí oboznámi hostí, čo sa bude diať v nasledujúcich chvíľach, kde sa ide, ako sa budú prepravovať, čo sa bude diať pri príchode k mladej neveste a pod. Od prvých slov by mal svadobné organizovanie so všetkou zodpovednosťou vziať na svoje plecia. Vždy musí informovať o nasledujúcich krokoch, aby hostia boli , ako sa hovorí IN.

Keď sa prichádza k mladej neveste, je dobré a pôsobivé, keď zaťova rodina prichádza do dvora spevom (samozrejme je to otázka ústretovosti svadobných hostí zo zaťovej strany). Pri dverách bytu (domu) mladej nevesty, pokiaľ sa tak dohodlo na prvom stretnutí, sa môzu urobiť tzv.prekáračky. Tam človek zažije kopec srandy a hostia sa svojimi poznámkami celkom radi zapoja do slovných poznámok. Po vstupe do bytu (domu) sa oboznámi rodina, za akým účelom prišiel svadobný sprievod a hľadá sa nevesta. Po jej privedení urobí starejší poďakovanie rodičom (z oboch strán) a zinscenuje odobierku mladej nevesty. U nevesty, sa po odobierke popripínajú mužom pierka a prípadne sa dozdobia stužkami autá. Pri odchode od nevesty, starejší znovu oboznámi hostí, kde sa ide na sobáš akým spôsobom sa bude vchádzať do kostola, ako sa budú prepravovať atď.

Na sobáš sa dá vchádzať rôznymi spôsobmi. Jeden spôsob je, že ženích čaká nevestu pred oltárom a ona prichádza ako posledná. Vedie ju jej otec. Druhý spôsob je ten, že nevesta vchádza ku sobášu zároveň so ženíchom vedú ich rodičia. (Ženícha vedie jeho mama, nevestu jej otec ) Svadobní hostia kráčajú za nimi. Alebo svadobní hostia vojdú prví a nevesta so ženíchom prichádzajú spolu so svedkami ako poslední. Vždy je to otázka dohody na prvom stretnutí,samozrejme s upovedomením pána farára, organistu, matrikárky, teda ľudí,ktorí prispievajú k samotnému sobášnemu aktu.

Po sobáši nasledujú gratulácie. Gratulantom môže ponúkať buď družička, alebo určená osoba zákusky, alebo pálenku. Odtiaľ sa väčšinou ide do miestnosti kde pokračuje zábava, môže to byť ale skombinované s fotením mladých. Detaily musia byť dohodnuté na prvom stretnutí a ľudia musia vedieť ako to prebehne.

Po príchode do sály buď personál, vedúci a niekedy aj starejší privíta mladomanželov a svadobných hostí. Zablahoželá mladomanželom a rozbíja sa tanier, ako symbol rozbitých čriepkov pre šťastie. Tam sa dokazuje, ako budú spoločne pracovať na svojom rodinnom šťastí. Nie je na škodu nejaká vtipná poznámka. Pred odnesením nevesty v zaťovom náruči za vrch stola si ešte mladomanželia pripíjajú šampanským na svoje zdravie, spolu s tým, kto ich vítal na sále.

Následne, po usadení hostí sa prednesie prípitok. Mal by byť krátky, výstižný a hlavne úprimný. Ak je rodina nábožensky založená, uskutoční sa aj spoločná modlitba.

Do tejto chvíle mal väčšinu povinností starejší. Mladomanželia sa nvzájom nakŕmia svadobnou polievočkou. Bývalo zvykom, že dobrú chuť prišli popriať aj kuchárky. Mali pekné a hlavne vtipné riekanky, ktorými zabavalii hostí. Dobrým zvykom je recitovanie riekanky za súčastného doprovodu klepaním lyžičiek po tanieroch "polievka je málo slaná, nevesta je neboskaná" až do tej doby pokiaľ ženích nepobozká nevestu. Môže sa to podľa uváženia opakovať v priebehu jedenia polievky aj viac krát, zvyčajne sa to opakuje tri krát.

Keď začnú roznášať predjedlo, tak rozdelíme svadobnej rodine kohútika. Sú to vtipné poznámky nasmerované na nevestu, ženícha, svadobné mamky, ockov, svadobných hostí, muziku, starejšieho. Tak vyplníme čakanie hostí na hlavné jedlo.

Určite tušíte, čo nasleduje po jedle. Svojim prvým manželským tancom otvoria svadobnú zábavu mladomanželia. Tu sa snažíme vytiahnuť na tanečný parket všetkých hostí. Keď je zábava otvorená, nasleduje rodičovský tanec, ktorí ale môže prebehnúť aj počas prvého mladomanželského tanca.

Po kole nasleduje prestávka, ktorú môžeme využiť na predstavenie rodiny a každý má možnosť prísť sa zoznámiť s nevestou a ženíchom osobne a tiež si s nimi pripiť. Zároveň sa zoznamujú aj hostia medzi sebou. Takéto zoznámenie sa je velmi dobré aj kvôli tomu, že každý sa predstavuje z očí do oči a nie pred všetkými, lebo sa neprejaví tréma.

Prestavky ktoré sa striedajú s tanečnými kolami sa môžu využiť na rôzne svadobné hry, ktoré prispejú k vytvoreniu dobrej nálady a atmosféry.

Takto sa ani nenazdáme a je tu polnoc. Tu starejší vysvetlí hosťom, ako prebiehalo začepčenie voľakedy, a názorne niečo s nevestou a ženíchom predvedú . Pri snímaní vienka mladej neveste pomáhajú starejšiemu: prvý družba, družica, krstná mamka. Po odobratí vienka sa zloží ženíchovi pierko a nasleduje vykrúcanka, alebo venčekový tanec. Po tanci sa ide mladá nevesta prezliecť (niekto jej ide pomáhať ) a ženích ostáva v sále. Toho zatiaľ, kým sa nevesta prezlieka, prijímajú do cechu ženáčov. Je to pánska jazda, lepšie povedané, chlapi sa pochytajú, zaspievajú si a niečím si pripijú s čerstvým ženáčom. Ženy zatiaľ môžu okolo nich urobiť kruh, a veselo spievať a tancovať.

Keď privítame mladú ženu (už nie nevestu), nesleduje krájanie torty. Svadobná torta je tiež symbol šťastia. Pri spoločnom krájaní, majú mladomanželia ukázať, že vedia svoje šťastie uchopiť pevne do rúk.

No kým hostia papajú tortu, mladí skladajú gazdovskú prísahu. Táto prísaha sa skladá na metlu a na varechu. Je to veľmi veselá časť programu, na ktorej sa hostia dobre zabávajú. Na záver tejto prísahy si mladí pripijú, aby spečatili svoj sľub.

Ani svadobné mamky sa nebudú nečinne prizerať. Oni zas budú skladať sľub svokier, v ktorom im sľúbia všetko možné aj nemožné. To je pre mladomanželov krásny svadobný dar. Svokričky si tiež svoj sľub spečatia prípitkom.

Na záver sa patrí poďakovať. Robí to starejší a nesmie zabudnúť na nikoho, kto akokoľvek prispel k úspešnému priebehu svadobného diania.
Svadobný veniec

Svadobný veniec na dverách ozdobený prírodnými či umelými materiálmi symbolizuje slávu, česť a radosť. Veniec na dverách by mal byť bohato zdobený a mal by vzbudzovať veselý dojem. Pri dekorácii svadobného venca sa odporúča použiť brečtan, rastlinu vernosti, priateľstva, stálosti a vytrvalosti.

Svadobná brána

Svadobná brána vždy vyzýva k tomu, aby sa ňou prešlo. Slúži zároveň ako ochrana a symbolicky znázorňuje prechod medzi dvoma svetmi, medzi svetom známym a neznámym. Rovnako ako svadobný veniec by mala byť bohato zdobená mašličkami, kvetmi a brečtanom a vždy vzbudzovať veselú a radostnú náladu.

Svadobné koláče

Svadobné koláče sa pečú niekoľko dní pred svadbou a slúžia ako osobná pozvánka pre svadobných hostí. Budúci novomanželia koláče osobne rozdajú rodine, priateľom a susedom. Koláče by mali mať najmenej tri rôzne náplne.

Snubný prsteň

Už od dôb Egypťanov bol kruhový tvar prsteňa symbolom večnej lásky. Rimania obvykle nosili železné prstienky ako symbol trvalého manželstva. Tiež sa hovorilo, že v treťom prste ľavej ruky je žila, ktorá vedie priamo k srdcu. Preto sa prsteň nosil na prostredníku ako znamenie lásky a zasľúbenia sa jeden druhému. V niektorých krajinách sa prsteň nosí na ľavej ruke a po svadbe sa presunie na pravú ruku. Diamant na snubnom prsteni sa po prvýkrát objavil v stredovekom Taliansku a vďaka svojej tvrdosti sa stal znamením trvalej lásky.

Šaty nevesty

Každá nevesta by mala mať v deň svadby niečo nové ako symbol nového začiatku, niečo staré ako symbol zachovania rodinnej tradície, niečo požičané ako symbol toho, že si bude brať k srdcu i rady iných a niečo modré. Modrá znamená vernosť, lásku a dlhý život. Požičaná vec by mala pochádzať od šťastne vydanej ženy, pretože tak prenesie kúsok jej šťastia i na nevestu. Požičané môžu byť i svadobné šaty. Modrý môže byť podväzok a modrá sa môže objaviť i v kytici. Starou vecou býva často rodinný šperk, ale pozor na perly. Perly ako šperk nevesty prinášajú slzy. Rovnako ako modré alebo fialové svadobné šaty symbolizujú modriny. Pokiaľ si nevesta sama šije šaty, zašíva si cestu ku šťastiu. Naopak, pokiaľ krajčírka v deň svadby dokončí posledný detail na šatách, prinesie to neveste šťastie. Matka ani sestra nevesty by nemali mať šaty rovnakej farby ako nevesta.

Ženích

Ženích by nemal mať motýlika, aby neveste neuletel.

Skúška ženícha

Na prahu domu nevesty je pripravený klát so sekerou a fľaša vína. Ak sa chopí ženích sekery, je to dobré znamení – bude z neho dobrý hospodár. Ak sa chopí fľaše vína, bude z neho pijan.

Závoj nevesty

Závoj nevesty je symbolom panenstva. Slúži tiež ako ochrana pred zlými duchmi.

Svadobná kytica

Svadobná kytica by mala nevesta uvidieť až v deň svadby, kedy ju prinesie ženích. Na konci svadobnej hostiny hodí nevesta kyticu za hlavu medzi svadobčanov. Ktorá žena či dievča ju chytí, do roka sa vydá. Kytici vždy musí niekto chytiť, i keby to mal byť muž alebo vydatá žena. Zaistíte tak šťastie novomanželom.
Sviečka

Sviečka je symbolom svetla a ohňa. Už oddávna sa používa pri chrámových obradoch, ku ktorým svadba nepochybne patrí. Svadobná sviečka by mala byť nielen na obrade, ale i na hostine. Plameň sviečky vypovedá o budúcom manželstve. Pokiaľ je plameň pokojný a nechveje sa, bude pokojné a harmonické i manželstvo. Chvejúci sa a prskajúci plameň predvída búrlivé manželstvo.

Svadobná torta

Svadobná torta je symbolom plodnosti. Hovorí sa, že kto bude mať pri krájaní torty ruku navrchu, ten bude mať v manželstve navrch. Aby manželstvo vydržalo, musí nevesta i ženích ochutnať svadobnú tortu. Ani svadobní hostia by nemali tortu odmietnuť, prinieslo by to nešťastie im i snúbencom. Aby nemala nevesta uplakané deti a núdzu v manželstve, nesmie piecť ani inak pomáhať s pečením svadobných koláčov, torty a koláčov. Ktorej družičke sa odkrojený kúsok zo svadobnej torty na tanieri prevráti, do roka sa vydá, alebo zostane sedem rokov nevydatá.

Družičky

Družičkami bývali slobodné dievčatá približne rovnakého veku ako nevesta. Šaty družičiek bývali podobné šatám nevesty, aby zmiatli zlých duchov, ktorí sa od rána neúnavne snažia prekaziť svadbu.

Nevestin podväzok

Každá nevesta by mala mať podväzok, aj keby len na ozdobu. Na hostine ženích sníme neveste podväzok a napnutím vystreľuje medzi prítomných slobodných pánov. Kto ho chytí, do roka sa ožení.

Povery v svadobný deň

Schovaná minca v topánke prinesie snúbencom bohatstvo.

Aby láska vydržala, schová si nevesta do topánky ešte štvorlístok alebo ďatelinu.

Šťastná je tá nevesta, na ktorú svieti slnko.

Bocian na komíne symbolizuje plodnosť.

Pri odchode nevesty z domu by mala dať mama nevesty neveste drobnú mincu do svadobnej pompadúrky ako symbol bohatstva a hojnosti v novej domácnosti.

Podľa počasia sa usudzuje o budúcnosti manželstva:

jasný deň – radosť v manželstve

vietor – pojašenosť, nestálosť

jasné slnko – harmonické manželstvo

zatiahnutá obloha a búrka – hádky

dážď, slzy – slzy smútku i radosti

sneh – požehnanie a bohatstvo

Kvetinové deti

Malé deti pri vychádzaní z kostola alebo obradnej siene rozhadzujú kvetiny alebo okvetné lupienky. Každé dieťa by malo mať svoj košíček. Kvetiny majú prilákať bohyňu plodnosti.

Ryža

Aby bolo novomanželom dožičených mnoho potomkov a hojnosť, zasypú ich svadobní hostia pri vychádzaní z kostola či obradnej siene ryžou, šošovicu, lupienkami ruží, konfetami, orieškami alebo hrozienkami. Na zasypávanie novomanželov je vhodná i svadobná hostina. Semienka, ktorá sa uchytia neveste na šatách, znamenajú plodnosť, hojnosť a šťastie. Čím viac semienok, tým lepšie.

Svadobný špalier

Priatelia novomanželom vytvoria uličku, ktorou musí obaja prejsť a pritom sa im v tom snažia všemožne zabrániť, ale nie násilne. Symbolikou je spoločné prekonávanie ťažkostí.

Zaťahovanie

Ženíchovi priatelia po skončení obradu napnú pred východom lano ozdobené kvetinami, stuhami, ale i napr. vypitými fľašami a dovolia mu pokračovať v ceste, len keď sa ženích „vyplatí“.


Svadobná hostina

Pred vstupom do reštaurácie Vás privíta personál a ponúkne Vám prípitok a zároveň rozbíja tanier. Črepiny prinášajú šťastie a okrem toho hlukom sa odháňajú zlí duchovia. Spoločným zametaním novomanželia preukážu vôľu spolupracovať a riešiť problémy spoločne.

Ženích by mal nevestu preniesť cez prah na hostinu a do novej domácnosti, aby oklamal zlých duchov, ktorí číhajú pod prahom a chcú zmariť dobré vyhliadky na plodnosť a blahobyt novomanželov. Nevesta sa prahu nesmie dotknúť ani cípom šiat, duchovia by sa na ňu mohli nalepiť.

Družba prenáša cez prah i družičky, aby novomanželom nepriniesli do domu nešťastie.

Hostina začína prípitkom. Najčastejšie ho hovorí otec nevesty alebo svedok pred aperitívom a medzi prvým a druhým chodom hovorí druhý prípitok otec ženícha.

Pri svadobnej tabule by nemali byť žiadne neobsadené stoličky.

Spoločné jedenie polievky má ukázať, ako novomanželia budú zvládať životné nástrahy.

Nevesta by mala celý svadobný deň z jedla len uštipovať.

Slobodné dievčatá a ženy sledujú chvíľu, kedy sa v priebehu hostiny nevesta po prvýkrát zdvihne zo svojej stoličky, aby usadli na jej miesto. Ktorej sa to prvej podarí, prvá sa vydá.

Aby manželstvo bolo plodné, popestuje nevesta dieťa alebo pokolíše kolísku.

Kto sedí na hrane stola, ten vraj zostane sedem rokov slobodný, kto je podmietnutý, ten sa nevydá alebo neožení.

Únos nevesty je symbolom dievčieho odlúčenia od rodičov a prechod k novému životu. Ku koncu hostiny unesú priatelia novomanželov nevestu. Pokiaľ ju ženích nenájde, musí zaplatiť výkupné.
So svadbou sa spájajú tie najrôznejšie zvyky a obyčaje, z ktorých sa ešte väčšina zachováva, pretože vždy boli a aj budú v móde. Mnoho týchto zvyklostí pochádza z dávnych dôb pred našim letopočtom. A tak, to čo sa dnes nám môže zdať vtipné, alebo originálne, malo v minulosti hlboký zmysel a iné zo zvykov mali symbolický charakter.

Oblečenie nevesty:
krásna a sľubná budúcnosť vraj čaká nevestu, ktorá má v deň svadby na sebe oblečené niečo nové, niečo staré, niečo modré a niečo požičané.

Chomút:
už tradične po obrade sa v niektorých častiach Slovenska navlieka ženíchovi, priväzuje sa mu na nohu závažie, nevesta dostane do rúk bič a ženích zapriahnutý do pripraveného voza ťahá nevestu.

Spoločné jedenie polievky:
Spoločné jedenie polievky novomanželov z jedného taniera na svadobnej hostine má symbolizovať ich spoluprácu a súdržnosť. Druhý význam je ešte podstatnejší, symbolizuje spoločný krajec chleba z ktorého je potrebné brať i dávať rovnakým dielom. Kvôli tejto výstižnej symbolike je tento zvyk dodnes rozšírený.

Rozbíjanie taniera:
Korene tohto zvyku môžeme vysvetliť hneď dvoma spôsobmi: Prvý je, že črepy prinášajú šťastie a druhý, že spoločným zametaním novomanželia preukazujú vôľu spolupracovať a ich manželstvo bude vďaka tomu harmonické..

Ženíchova skúška:
Na prahu rodičovského domu nevesty mal pripravený klát so sekerou a fľašu vína. Ak sa budúci ženích chytil sekery, bolo to dobré znamenie: bude z neho dobrý hospodár. Ak ale siahol po fľaške, neveštilo to nič dobré: bude z neho opilec.

Skúška nevesty:
Pri prvej návšteve ženíchovho domu, mala pripravenú v miestnosti metlu, ktorou musela pozametať a dať ju na miesto. Týmto činom dávala najavo, že chce byť dobrou gazdinou.

Ryža:
Aby bolo novomanželom dopriate mať veľa zdravých detí a bohatstva, sú po obrade zasypaní ryžou. V niektorých mestách či obciach už ryžu vystriedali farebné konfety alebo hrozienka. Kedysi v minulosti sa na svadobčanov hádzalo obylie alebo oriešky – samé životodarné semená. V niektorých častiach republiky sa uchoval aj iný zvyk s rovnakým významom – počas svadobnej hostiny sa neveste do lona položilo dieťa.

Rozhadzovanie lupienkov:
Družičky na čele svadobného sprievodu do kostola rozhadzujú lupienky kvetov. Toto je pôvodne pohanský zvyk, ktorý sa zachoval dodnes a je veľmi obľúbený. Lupienky majú prilákať bohyňu plodnosti.

Ochranné kúzlo:
Jeho základom je prinesenie obety bohom domu a domáceho krbu. Svadobčania novomanželov pred ich domom obsypávajú hrozienkami, orieškami, zrnom alebo drobnými mincami. Obeta má zmieriť duchov s prichádzajúcou novozaloženou rodinou.

Svadobná brána:
Priatelia novomanželov vytvoria spojením rúk uličku, cez ktorú musia obaja prejsť. Pritom sa im v tom popreplietané ruky snažia všemožne zabrániť, ale nenásilne. Symbolický význam je: prekonávanie manželských problémov.

Zaťahovanie:
Ženíchovi priatelia napnú po skončení obradu pred kostolom, kvetmi, stuhami ale aj plechovkami ozdobený povraz a dovolia novomanželom pokračovať v ceste, až potom, čo ich ženích vyplatí. Týmto sa ženích symbolicky vykupuje zo svojich mládežníckych hriechov.

Prah:
Deti sa často na svadbách pýtajú, prečo musí ženích preniesť nevestu na rukách cez prah. Nuž, vraj je to preto, aby oklamal zlých duchov, ktorí číhajú pod prahom a strážia dom. Ďalší význam je: symbolický začiatok nového života.

Kruhový tanec:
Nevesta so zatvorenými očami tancuje, zatiaľ čo sa ostatné slobodné dievčatá snažia získať kúsok z jej závoja (k tomuto tancu je lepšie použiť starší, resp. vyrobený závoj). Muži vytvoria okolo nevesty ochranný kruh, aby zabránili devám dostať sa k neveste. Ak je kruh porazený, symbolizuje to rozlúčku s panenstvom.

Únos nevesty:
Symbolizuje odlúčenie nevesty od rodičov a prechod k novému životnému spoločenstvu. V pokročilej hodine, keď sa už hostina blíži ku koncu, unesú priatelia novomanželov nevestu. Ak ju ženích nenájde, musí zaplatiť výkupné.

Družičky:
Sú to obvykle ešte slobodné dievčatá, ktoré doprevádzajú nevestu do kostola. Aj tento zvyk má svoj skrytý význam: duchovia, ktorí chcú ublížiť neveste, si ju majú zmýliť s niektorou z družičiek. Aby sa to podarilo, mali by mať družičky podobné šaty, ako má nevesta.

Pozývajúce koláče:
Podľa tradície sa pečú niekoľko týždňov pred svadbou. Rozdávajú sa príbuzným, priateľom a susedom a sú zároveň pozvánkou na svadobnú hostinu. Koláčiky, ktoré by mali mať aspoň tri rôzne plnky, sa považujú za vizitku kuchárskeho umenia domácej pani.

Na konci svadobného dňa vytvoria svadobčania polkruh, pred ktorý sa chrbtom postaví nevesta a cez ľavé rameno hodí svadobnú kyticu do davu svadobčanov. Hovorí sa, že žena, ktorá chytí hodenú kyticu, sa onedlho vydá.

Soňa Chotárová
TOPlist











Predpoved pocasia :: www.meteo.sk

 


Spomínam na mojích rodičov a ostatnú rodinu...
Dennýhoroskop.sk : Osobný denný horoskop, Horoskop pre znamenia zverokruhu, Partnerský denný horoskop, Môj deň
Website, ale aká! ;-)
Stránky zdarma
Stránky systému Webgarden
Editace stránek






<A HREF="http://dolnevestenice.napady.net/ " target="_blank"><img src="       http://dolnevestenice.napady.net/img/custom/napady.net/m/mojerodisko/605292-4ca245a8ea5b0.jpg " border="155" width="175" height="100></A>
url('/img/custom/napady.net/s/stanislava/509087-4f944235ea3d4.jpg')
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one