KIVANO, africká uhorka

Pôvod: „Divoká uhorka“ pôvodom z Afriky sa dnes pestuje aj v Taliansku, Izraeli a na Novom Zélande
Tieto atraktívne žltooranžové oválne plody s ostrými výčnelkami trochu pripomínajú granát. Sú dlhé asi pätnásť centimetrov a dovážajú sa k nám z Izraela alebo Nového Zélandu.

Rastlina patrí medzi tekvicovité podobne ako uhorka, melón cukrový alebo dyňa červená. Preto majú plody aj niekoľko ľudových pomenovaní, napríklad africká uhorka, rohatý melón či melón v škrupinke. V obchodoch ich obyčajne nájdeme na pulte s tropickým ovocím, hoci je to vlastne zelenina.
Bodliakový melón je príbuzný s uhorkou aj melónmi. Podlhovastý žltooranžový plod s ostňami obsahuje rôsolovitú, tmavozelenú dužinu s množstvom zrniečok..
Typ: Kiwano spotrebujte rýchle, v chladničke vydrží čerstvé iba krátko.
Konzumácia
Plody vyzerajú veľmi zaujímavo nielen zvonka, ale aj po rozkrojení. Dužina je sklovitá, sýtozelenej farby a je v nej veľké množstvo bielych semienok. Majú vajcovitý tvar a sú ploché. Konzumujú sa spolu s dužinou, ktorej chuť je kyslastá a osviežujúca. Dá sa prirovnať k uhorke s limetovou príchuťou, niekomu možno väčšmi pripomína dyňu s banánom. Ovocie má osviežujúcu šťavnatú chuť. Je bohaté na draslík a horčík. Používa sa rovnako ako kivi. Výborne chutí zmiešané s citrónovou šťavou a šľahačkou alebo banánom. Dužinu jeme samostatne alebo ju môžeme pridať aj do exotických ovocných šalátov, či skombinovať s inou zeleninou. Tenké plátky sa dajú použiť na ozdobenie mäsitých jedál.

Pestovanie
Kivano pochádza z južnej Afriky. Je to jednoročná plazivá rastlina s drsnými chlpatými stonkami a veľkými svetlozelenými listami. Vzhľadom aj vôňou sa podobajú na listy uhoriek. Dá sa pestovať aj u nás v skleníku alebo všade tam, kde sa pestujú uhorky. Najjednoduchší spôsob je zo semienok, ktoré získame z plodov. Najprv ich opláchneme a potom namočíme na dvanásť hodín do teplej vody, čím urýchlime klíčenie. Vysievame ich koncom februára až začiatkom marca len veľmi plytko a substrát udržiavame stále vlhký. Semená vyklíčia približne do týždňa. Semenáčiky pikírujeme a koncom mája môžeme vysadiť na hriadku. Keďže priesady majú veľmi jemné korene, manipulujeme s nimi opatrne. Vhodné je použiť rašelinové zakoreňovače, aby sme sadeničky nemuseli vyberať. Do pôdy ich vysádzame na vzdialenosť minimálne jeden meter, aby mali rastliny dostatok miesta. Vyberáme im teplé stanovište s dostatkom slnka. Pôda by mala byť kyprá a bohatá na živiny, dôležitý je aj dostatok vlahy. Kivano pestujeme pri opore alebo na sieti. Keď dosiahnu dĺžku asi jeden a pol metra, tak ich zaštipneme, aby sa nevytvárali nerodivé stonky. Sledujeme, či plody neležia na pôde, lebo by mohli začať hniť. Porast ošetrujeme rovnako ako uhorky. V prípade, že sa objaví pleseň, použijeme povolené prípravky na uhorky. Plody zberáme približne od začiatku septembra, keď sú úplne zrelé, až do mrazov. Zrelosť poznáme podľa farby šupky, ktorá sa z tyrkysovej mení na oranžovú. Z jednej rastliny môžeme pozberať niekoľko desiatok plodov, ktoré pri izbovej teplote vydržia aj niekoľko týždňov, kupované len štyri až päť dní.



Zdroj:
Danka AČOVÁ, foto Ester HARTMANOVÁ, profimedia.sk