!!.jpg

Prajem všetko najlepšie...
smahu správy
Slovník
CZ - EN
EN - CZ



Ďakujem všetkým mojím návštevníkom za návštevu a teším sa zas na skoré znovunavštívenie...



ĎAKUJEM


Exotické rastliny a plody...

Ovocie Hala

Ovocie Hala

Ovocie menuje sa Hala. Jedia ho v Mikronésii. Vyzerá ako výbuch, alebo rez planetou so žeravým jadrom
Granátové jablko

Je neoceniteľným zdrojom vitamínu C pre náš organizmus. Ak obľubujete jadierka, našli ste i zdroj vlákniny. Sú to lahodné šťavnaté zrnká obsahujúce sladkokyslý červený rôsol. Šťava z jadierok obsahuje antioxidanty, ktoré chránia proti rakovine. Drobné zrniečka sú plné sladkej šťavy a ako zaručený životobudič vás naštartujú pred redukčnou diétou. Jedno jablko obsahuje asi 420 kJ a 25 g cukru.

Physalis

Ak vám tento názov nič nehovorí, azda vám napovie viac machovka alebo židovská čerešňa. Je to zelenožltá bobuľa veľká asi ako čerešňa, ktorá sa nachádza v uzavretom svetlohnedom obale. Má sladkokyslú chuť. Plody obsahujú veľké množstvo betakaroténu, vitamínu C a draslíka. Po vybratí sa môžu bobule jesť i surové. Sú vynikajúce v ovocných šalátoch, treba ich však rozpoliť, pretože dužina lepšie prijíma cukor.

Kumkvát

Ide o najmenší druh citrusového ovocia. Sú to akoby minipomaranče, ktoré sa jedia aj so šupkou. Majú sladkokyslú chuť a sú ideálne na prípravu ovocných šalátov a lekvárov. Kumkvát obsahuje veľké množstvo minerálnych látok a rôznych vitamínov. V 100 g tohto ovocia sa ukrýva 176 kJ a 0,2 % tuku. Jeden kus má približne 10 g, teda jeho energetická hodnota je 16,8 kJ.

Papája

Pripomína našu hrušku, ale nepravidelne tvarovanú. Má svetlozelenú až tmavozelenú šupku a po rozrezaní je jej dužina zvyčajne tmavožltá až oranžová. Jej chuť sa skladá z melóna a marhule. Vnútri plodu bývajú čierne zrniečka, ktoré sa môžu použiť ako korenie. Dužina sa konzumuje čerstvá v kombinácii s citrusovými plodmi. Oproti inému ovociu obsahuje oveľa viac tráviacich enzýmov a veľa vitamínu C. Podporuje teda spracovanie potravy a jej ekonomické využitie. Ale pozor! To všetko platí len pre čerstvé ovocie. Sušené je skutočne veľmi kalorické.
Predpokladá sa, že avokádo (Persea americana) je pôvodom z južného Mexika. Odtiaľ sa ďalej rozšírilo cez Kostariku až do Peru.

Je to mohutný, vždyzelený strom s pozdĺžnymi tmavozelenými listami. Kvety sa objavujú v januári až marci. Sú malé, žltozelené, usporiadané v strapcoch. Z jedného strapca s množstvom kvetov obyčajne narastie iba jeden až tri plody. Podlhovastý hruškovitý plod má zelenú hrboľatú šupku. Podľa stupňa zrelosti je dužina bledozelená až maslovožltá. Uprostred plodu je veľké guľaté semeno.

Pestovanie
Semeno sadíme tak, aby jedna štvrtina vyčnievala zo zeme. Vyklíči približne za mesiac. Vyžaduje veľmi kyprú piesočnatú zeminu. Rastlinu treba často, ale len mierne zalievať. Občas je vhodné nechať zem v črepníku mierne preschnúť. Ak začnú listy na rastline žltnúť, znamená to, že je príliš premokrená. Vtedy treba nechať korene preschnúť aspoň štyri dni. Ak začnú listy hnednúť a schnúť na koncoch, v zemine sa nahromadilo priveľa solí. V takom prípade treba prepláchnuť koreňový bal. Do črepníka pustíme vodu a necháme ju voľne pretekať spodným otvorom. Vodu necháme tiecť niekoľko minút a potom aspoň tri až päť dní nepolievame. Rastline sa najlepšie darí za záclonou priamo pri okne, ale neprekáža jej ani polotieň. Stromček strihaním tvarujeme podľa potreby. Je vhodné, ak má celý rok stálu teplotu. Niektoré odrody boli vyšľachtené aj na mierny pokles teplôt, nikdy však nie pod bod mrazu. V byte rodiť nezačne, ale celkom výnimočne sa to občas stáva. Ak chceme, aby pestované stromčeky rodili, vyžadujú štepenie. Avokádo má množstvo odrôd, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom a chuťou plodov.

Plody Dajú sa u nás bežne kúpiť. Používajú sa najmä na spestrenie a dochutenie rôznych jedál a len zriedkavo sa konzumujú surové. Avokádo je výborné pripravené ako nátierka. Plody obsahujú množstvo rôznych vitamínov, najmä veľké množstvo prírodných olejov, vápnika a bielkovín. V exotických kuchyniach sa používajú aj avokádové listy.

Pôvod: takmer všetky tropické krajiny
„Kráľ ovocia“ má lahodnú, šťavnatú, kyslosladkú chuť a vynikajúcu vôňu. Obsahuje mnoho minerálnych látok a tiež enzým bromelin, ktorý podporuje trávenie. Konzumuje sa predovšetkým čerstvý, hodí sa do pikantných šalátov, ako príloha k mäsitým a ryžovým pokrmom. V krajinách pôvodu ho sušia a spracúvajú na kompót, šťavu a džem. Slúži aj na výrobu alkoholických nápojov. Lahodná je ananásová bowle.
Typ: Jediné, s čím nejde čerstvý ananás dohromady, je želatína.


Možno ste o nej nikdy nepočuli, no v poslednom období ju môžete nájsť na pultoch našich obchodov. Plody sú zelené a na prvý pohľad pripomínajú šišku.

Jeto zaujímavé a veľmi chutné tropické ovocie, ktoré sa u nás predáva aj ako čerimoja. Dováža sa zo Španielska, z Izraela alebo Kanárskych ostrovov, kde ich oberajú nezrelé, pretože zle znášajú prepravu. Aby sa dali konzumovať, musíme ich niekoľko dní nechať dozrieť. Či sú zrelé, poznáme podľa toho, že šupka sa dá uvoľniť už ľahkým tlakom. Plod rozrežeme na polovicu a mäkkú šťavnatú dužinu vyberieme lyžicou. Zrelé ovocie vonia po banánoch a chuťou pripomína kombináciu jahôd s banánmi. Anonu konzumujeme surovú alebo pridávame do ovocných šalátov či na ochutenie nápojov a zmrzliny. Dužina obsahuje pomerne veľké čierne semená, podobné ako má dyňa červená. Musia sa vyberať, lebo sú jedovaté. V Strednej Amerike slúžia mleté semená ako insekticíd – proti voškám a iným parazitom. Stromy v domovine kvitnú skoro na jar a obdobie kvitnutia môže trvať až šesť týždňov. Trojlaločnaté kvety s priemerom osem centimetrov sa vyskytujú po dvoch aj viacerých. Aby nedošlo k opeleniu vlastným peľom, samčie a samičie kvetné orgány nedozrievajú na jednom strome súčasne. Stromy začínajú rodiť okolo priateho roku a na jednom nie je viac ako tridsať plodov, ktoré rastú na kmeni a na hrubších konároch. Ich hmotnosť je do pol kilogramu a dozrievajú v septembri až októbri.

Pestovanie v črepníku

Zo semien plodov si môžeme vypestovať zaujímavú izbovú rastlinu. Musíme však byť trpezliví, lebo klíčenie je zdĺhavé. Semená po vybratí z dužiny musíme stratifikovať, to znamená, že pred výsadbou musia prejsť chladom. Vložíme ich do igelitového vrecúška s rašelinou a na sedemdesiat až sto dní umiestnime do chladničky. Potom ich vyberieme a vysejeme do substrátu s obsahom rašeliny, do hĺbky asi 2,5 cm a necháme v miestnosti pri teplote okolo 24 °C. Použijeme hlbší črepník, pretože rastliny majú dlhý hlavný koreň. Semeno klíči dva až tri týždne a výhonok sa objaví asi až po dvoch mesiacoch. Mladé rastlinky chránime pred priamym slnečným svetlom. Prvé dva roky rastú najmä hlavné korene a až potom nadzemná časť. Plodov sa pravdepodobne nedočkáme, lebo im nedokážeme vytvoriť podmienky, aké majú v domovine, kde sú horúce letá a mierne zimy. Rastliny sa dosť ťažko presádzajú. Majú krátke dužinaté korene a dlhý hlavný koreň. Najlepším obdobím na presádzanie je jar. Ak pri manipulácii korene poškodíme, nadzemnú časť musíme primerane zrezať. Ihneď po presadení výdatne zalejeme. V priebehu vegetácie môžeme prihnojovať kombinovaným hnojivom. Rastlina sa nám odmení pekným, sviežim vzhľadom a bude ozdobou každého interiéru.







Danka AČOVÁ

Pôvod: Stredomorie, Brazília, Kaukaz, Perzia, India, Čína
Guľaté plody majú hladkú kožovitú šupku, ktorá sa po dozretí zafarbí na červenožlto. Vo vnútri sú uložené guľaté zrná obsahujúce šťavnatý, lahodne slakokyslý červený rôsol. Ovocie nie je veľmi bohaté na vitamíny ani minerálne látky. Šťava pôsobí priaznivo pri žalúdočných problémoch.
Plod priečne rozrežeme a lyžičkou vyberieme jadierka. Sú vynikajúce aj v ovocných šalátoch. Jablko možno aj pováľať po tvrdej podložke, potom vyrezať do šupky otvor a vytlačiť šťavu, ktorú použijete do nápojov a kokteilov. Zrelé plody vám vydržia v chladničke až do 2 mesiacov. Nakrojené plody však treba skonzumovať do jedného dňa, pretože vnútro rýchlo vyschne. Zaujímavé je, že šupka granátových jabĺk sa používa už od antiky na farbenie kože. Ešte dnes sa z nej získava červenohnedé alebo citrónovožlté rastlinné farbivo na orientálne koberce..
Typ: Šťavu možno vytlačiť aj lisom na citróny. Ale pozor: škvrny, z odevu nepustia.
Vďaka bobuliam sladkastej chuti, ktorá pripomína jahody, sa guajave hovorí jahodový strom. U nás sa s touto rastlinou môžeme stretnúť iba v izbových podmienkach alebo s plodmi na pultoch s exotickým ovocím.

Do rodu Psidium patrí asi sto druhov. U nás sa dva z nich pestujú v bytoch – guajava jablková a guajava Cattleyova.

Guajava jablková (Psidium guajava) Rastlina pochádza zo Strednej Ameriky a dnes sa pestuje v trópoch a subtrópoch celého sveta. Existuje veľké množstvo odrôd, ktoré sa odlišujú tvarom a veľkosťou plodov, ale aj farbou šupky a dužiny. Rastliny kvitnú a rodia v závislosti od podnebia buď sezónne, alebo takmer celoročne. Plody sa dajú skladovať len niekoľko dní, preto sa k nám dovážajú iba veľmi zriedka. Ak na ne v obchode natrafíme, doma ich treba skladovať na chladnom mieste, kde vydržia maximálne týždeň. Sladkokyslé plody Bobule majú veľkosť 4 až 12 cm a hmotnosť do 200 g. Na vrchole je viditeľný zachovaný kalich. Tvar plodov sa rôzni v závislosti od odrody – podobajú sa na jablko alebo hrušku. Zelená až žltozelená tenká šupka je sklovitá, mierne lesklá. Dužina je po dozretí mäkká a šťavnatá. Jej farba je žltkastá, žltozelená alebo ružová, v strede intenzívnejšie zafarbená dočervena. Má lahodnú sladkokyslú aromatickú chuť, ktorá sa dá prirovnať k hruškám s prímesou figy a dule. Vôňa je veľmi intenzívna a príjemná. V strede plodu v sklovitej dreni je množstvo žltohnedých nesymetrických tvrdých semien. Možno ich konzumovať spolu s dužinou. V krajinách, kde stromy pestujú, sa plody konzumujú surové alebo sa z nich pripravujú šťavy a marmelády. Guajava Cattleyova (Psidium cattleyanum) Je to vždyzelená rastlina pochádzajúca z Južnej Ameriky, ktorá na jar zakvitá množstvom bielych kvetov s veľmi intenzívnou vôňou a sú otvorené asi dva dni. Plody sa na semenáčoch objavujú po troch až štyroch rokoch, na naštepených rastlinách asi po 18 mesiacoch po naštepení. Zrelé bobule sú tmavočervené, sladkej chuti, ktorá pripomína jahody, preto sa tejto rastline hovorí aj jahodový strom. Dužina je voňavá, má tmavočervenú farbu, ktorá je v strede svetlejšia až biela. Obsahuje veľký počet drobných semien, ktoré sa jedia spolu s dužinou. Existuje aj žltoplodý variant lucidum.

Ako si rastlinu dopestovať doma
Rastlina je veľmi dekoratívna, a keďže je veľmi nenáročná, do jej pestovania sa môže pustiť aj menej skúsený pestovateľ subtropických rastlín a dočká sa chutnej úrody.

Vyžaduje výživný, priepustný substrát s dobrou drenážou. Môžeme použiť klasický substrát na izbové rastliny, do ktorého pridáme malé množstvo rašeliny a piesku.
Veľmi dôležitý je dostatok svetla a závlaha. Výdatne zalievame najmä v období rastu.
Rastlinu pravidelne prihnojujeme univerzálnym hnojivom alebo do substrátu zapichneme hnojivé tyčinky.
Presádzame ju iba podľa potreby do väčšej nádoby, najlepšie na jar.
Dobre sa jej darí v svetlom byte s možnosťou letnenia na chránenom balkóne či lodžii. Môžeme ju vyložiť aj do záhrady a črepník zakopať do pôdy. Dobre znáša priame slnečné žiarenie.
Pred príchodom mrazov ju prenesieme do bytu. Výhoda je, že znáša aj ústredné kúrenie a netrpí škodcami.
Celý rok potrebuje teplé miesto, kde teplota ani v zime neklesne pod 10 °C. 3 Opadávanie listov v zimnom období je minimálne a rastline neškodí. V tomto období zálievku obmedzíme.
Niekedy sa stane, že koncom leta rozkvitne ešte raz, a tak sa pred Vianocami môžeme dočkať druhej úrody.
V prvých rokoch sa odporúča zaštipovanie výhonkov, aby sa rastlina pekne rozkonárila a podporí sa tak aj tvorba rodivých výhonkov.
Hoci je rastlina samoopelivá, pri pestovaní v uzavretých priestoroch je vhodné peľ z tyčiniek prenášať malým štetcom na piestik. Z opelených kvetov sa vyvíjajú zelené plody, ktoré dozrejú o štyri až päť mesiacov. V priemere dosahujú veľkosť asi 4 cm. V plnej zrelosti opadávajú.

Konzumujeme ich v surovom stave, pričom šupku radšej odstránime. Dužinu môžeme pokvapkať citrónovou šťavou a posypať cukrom. Sú chutné v ovocných šalátoch či krémoch alebo sa z nich dá pripraviť kompót.

Okrem toho, že plody sú veľmi chutné, obsahujú najmä veľké množstvo vitamínu C – v závislosti od odrody a stupňa zrelosti 200 až 900 miligramov na 100 g dužiny. Nezanedbateľný je aj obsah provitamínu A, vitamínu B a minerálnych látok – železa, vápnika a fosforu.



Danka AČOVÁ, foto archív, profimedia.sk

Pôvod: Brazília, Ázia
Plod má tvar podlhovastej päť- alebo šesťcípej hviezdice s hladkou šupkou. Šťavnatá, osviežujúca a ľahko nakyslastá dužina s vôňou jazmínu výborne zaháňa smäd. Plod je zrelý, keď hrany začínajú ľahko hnednúť. Má veľa vitamínu C, vápnika, železa a fosforu. Konzumuje sa priamo aj so šupkou a zrnkami. Výborne zvýrazní chuť rôznych jedál, predovšetkým šalátov. Plátky hviezdice zdobia nápoje, sladké aj slané pokrmy.

Typ: Karambola vraj výborne čistí mosadzné predmety.

Pôvod: „Divoká uhorka“ pôvodom z Afriky sa dnes pestuje aj v Taliansku, Izraeli a na Novom Zélande
Tieto atraktívne žltooranžové oválne plody s ostrými výčnelkami trochu pripomínajú granát. Sú dlhé asi pätnásť centimetrov a dovážajú sa k nám z Izraela alebo Nového Zélandu.

Rastlina patrí medzi tekvicovité podobne ako uhorka, melón cukrový alebo dyňa červená. Preto majú plody aj niekoľko ľudových pomenovaní, napríklad africká uhorka, rohatý melón či melón v škrupinke. V obchodoch ich obyčajne nájdeme na pulte s tropickým ovocím, hoci je to vlastne zelenina.
Bodliakový melón je príbuzný s uhorkou aj melónmi. Podlhovastý žltooranžový plod s ostňami obsahuje rôsolovitú, tmavozelenú dužinu s množstvom zrniečok..
Typ: Kiwano spotrebujte rýchle, v chladničke vydrží čerstvé iba krátko.
Konzumácia
Plody vyzerajú veľmi zaujímavo nielen zvonka, ale aj po rozkrojení. Dužina je sklovitá, sýtozelenej farby a je v nej veľké množstvo bielych semienok. Majú vajcovitý tvar a sú ploché. Konzumujú sa spolu s dužinou, ktorej chuť je kyslastá a osviežujúca. Dá sa prirovnať k uhorke s limetovou príchuťou, niekomu možno väčšmi pripomína dyňu s banánom. Ovocie má osviežujúcu šťavnatú chuť. Je bohaté na draslík a horčík. Používa sa rovnako ako kivi. Výborne chutí zmiešané s citrónovou šťavou a šľahačkou alebo banánom. Dužinu jeme samostatne alebo ju môžeme pridať aj do exotických ovocných šalátov, či skombinovať s inou zeleninou. Tenké plátky sa dajú použiť na ozdobenie mäsitých jedál.

Pestovanie
Kivano pochádza z južnej Afriky. Je to jednoročná plazivá rastlina s drsnými chlpatými stonkami a veľkými svetlozelenými listami. Vzhľadom aj vôňou sa podobajú na listy uhoriek. Dá sa pestovať aj u nás v skleníku alebo všade tam, kde sa pestujú uhorky. Najjednoduchší spôsob je zo semienok, ktoré získame z plodov. Najprv ich opláchneme a potom namočíme na dvanásť hodín do teplej vody, čím urýchlime klíčenie. Vysievame ich koncom februára až začiatkom marca len veľmi plytko a substrát udržiavame stále vlhký. Semená vyklíčia približne do týždňa. Semenáčiky pikírujeme a koncom mája môžeme vysadiť na hriadku. Keďže priesady majú veľmi jemné korene, manipulujeme s nimi opatrne. Vhodné je použiť rašelinové zakoreňovače, aby sme sadeničky nemuseli vyberať. Do pôdy ich vysádzame na vzdialenosť minimálne jeden meter, aby mali rastliny dostatok miesta. Vyberáme im teplé stanovište s dostatkom slnka. Pôda by mala byť kyprá a bohatá na živiny, dôležitý je aj dostatok vlahy. Kivano pestujeme pri opore alebo na sieti. Keď dosiahnu dĺžku asi jeden a pol metra, tak ich zaštipneme, aby sa nevytvárali nerodivé stonky. Sledujeme, či plody neležia na pôde, lebo by mohli začať hniť. Porast ošetrujeme rovnako ako uhorky. V prípade, že sa objaví pleseň, použijeme povolené prípravky na uhorky. Plody zberáme približne od začiatku septembra, keď sú úplne zrelé, až do mrazov. Zrelosť poznáme podľa farby šupky, ktorá sa z tyrkysovej mení na oranžovú. Z jednej rastliny môžeme pozberať niekoľko desiatok plodov, ktoré pri izbovej teplote vydržia aj niekoľko týždňov, kupované len štyri až päť dní.



Zdroj:
Danka AČOVÁ, foto Ester HARTMANOVÁ, profimedia.sk

Pôvod: všetky oblasti, kde sa pestujú citrusovníky
Patrí medzi citrusové plody.
Žlté alebo oranžové plody, nie oveľa väčšie ako olivy, pripomínajú malinké pomaranče. Majú sladkú jedlú kôru a šťavnatú, príjemne nakyslastú dužinu.
Je bohatý na vápnik a vitamín C. Pridáva sa do šalátov, zaváranín a marmelád. Ideálny je do ovocných pokrmov.

Typ: Kumkvat sa chemicky neošetruje, môže sa teda jesť celý, aj s kôrou. Hodí sa všade tam, kde treba na dochutenie pomarančovú kôru.



južná Čína


VEĽAKRÁT sa nazýva aj čínska slivka. Je to malý, oranžovočervený plod, ktorý má pomerne tvrdú šupu a na vzhľad je trochu podobný jahode, povrch má však tvrdý ako orech. Rastie v strapcoch po 30 plodoch podobne ako hrozno. Konzumujte ich ošúpané a bez jadierok.
Biela a veľmi šťavnatá dužina má vynikajúcu chuť, ktorá pripomína grapefruit namáčaný v bazovom sirupe. Plody liči môžete použiť do ovocných šalátov, zmrzlín či kokteilov.
Sušená dužina známa ako oriešky liči má tiež výbornú chuť, dokonca je ešte sladšia než čerstvé ovocie.


India



MÁ oválny tvar a žltú až červenkastú farbu. Jeho dužina pripomína broskyňu a je veľmi šťavnatá. Ako prílohu ho môžete servírovať k rybacím a hydinovým jedlám. Mango obsahuje antioxidanty, ktoré bojujú proti predčasnému starnutiu. Jeden kus váži okolo 250 g. Zrelé, celé plody skladujte na tmavom chladnom mieste, vydržia 2-3 dni.


Mango je cenným zdrojom vlákniny, vitamínu C, A a beta karoténu s nízkym obsahom tukov. Priemerné mango má len okolo 110 kalórií. Z minerálov obsahuje vápnik, draslík a horčík, ďalej cukry a bielkoviny. Mango pomáha telu pred vysokým krvným tlakom, pred problémami súvisiacimi s pokožkou, zrakom, sliznicami a pri chorobách srdca. Pomáha odvodňovať telo a stimuluje činnosť obličiek.

Variabilita manga je široká. Od jednoduchého snacku cez chutnú zložku v koktailoch - tzv. smoohies, v šalátoch, ako toping na vafle či do palaciniek, do mafinov a koláčov až po pochúťku k pečenému mäsu so štipkou soli a sójovej omáčky. Vyrábajú sa z neho kompóty, džemy, korenisté omáčky, kandizuje sa, pripravuje sa z neho víno, likéry a pálenky. Surové mango je vhodné nakrájať do sladkých šalátov, z mixovaného pripravíte chutné nápoje alebo kompót. Je to celoročné ovocie. Mango však nekombinujte s tekutinami, je jedno, či to je mlieko, voda, alebo alkohol, pretože spôsobuje bolesti žalúdka. Treba to dodržať dve hodiny po konzumácii čerstvého alebo zaváraného manga. Mango neskladujte v chladničke.
Môže sa variť, mraziť aj zavárať.




Stredná a Južná Amerika



EXOTICKEJ marakuji sa darí najlepšie v tropických vysokých polohách, plantáže možno nájsť vo výške 1 500 až 2 500 metrov. Dováža sa počas celého roka predovšetkým z Brazílie, Ekvádora, Peru a Kolumbie. Veľkosť a tvar má ako marhuľa. Ovocie po rozkrojení vydlabete lyžičkou.

Použiť ju môžete do sladkých jedál, dezertných omáčok a nápojov. Celé zrelé plody vám vydržia asi týždeň v chladnom priestore, avšak nie v chladničke.

Dozrieva pri izbovej teplote.

Pôvod: Japonsko
Tvarom sa podobá viac jablku, ale chutí ako sladká hruška. Má tenkú poživateľnú šupku a veľmi šťavnatú dužinu, nízku energetickú hodnotu, ale aj malý obsah vitamínov. Používa sa čerstvá ako ostatné hrušky alebo do ovocných šalátov, kompótov či dezertov. Dusená sa hodí k zverine.
Typ: Nakrájaná dužina rýchle hnedne, zabráni tomu pár kvapiek citrónu.
Aj vy ste si na pulte s exotickým ovocím všimli krásne ružovočervené plody, tvarom trochu pripomínajúce oválny kaleráb? Nazývajú sa pitahaja a sú to plody kaktusa. Existujú aj druhy so žltou šupkou.

Mäsité bobule dosahujú veľkosť až dvadsať centimetrov a sú pokryté trojrohými podlhovastými šupinami. Dozrievajú na kaktuse nazývanom hylocereus zvlnený (Hylocereus undatus). Sú zaujímavé zvonka, ale po rozkrojení sú ešte atraktívnejšie. Dužina má sivobielu priesvitnú dužinu s množstvom drobných čiernych semienok, veľmi podobných kivi. Má sladkú, ale mdlú chuť, ktorá sa dá zvýrazniť niekoľkými kvapkami citróna alebo limetu. Vyberá sa lyžičkou. Chuťou pripomína zmes egreša a dyne a je bohatá na vitamín C a vápnik. Osviežujúci nápoj si môžeme pripraviť rozmixovaním dužiny, ktorú zmiešame s vodou, cukrom a citrónovou šťavou a ozdobíme ľadom. Jednoduché pestovanie Najrozšírenejšie sú v južnom Mexiku, rastú aj v strednej Amerike a na ďalších kontinentoch. Rozmnožujú sa odrezkami, ale dajú sa vypestovať aj zo semienok. Semienka stačí z plodu vybrať a umyť v teplej vode, aby sa od nich oddelila dužina. Ak by sa totiž dostala do pôdy, hnila by. Potom semienka zasejeme do piesočnatého substrátu, ktorý má byť mierne vlhký. Vyklíčia o niekoľko dní. Môžeme ho polievať približne raz za dva týždne, v sezóne dokonca častejšie. Väčšie exempláre, ktoré majú veľmi dlhé výhonky, môžeme pestovať pri opore, aby sa nelámali. Inak z odlomeného výhonka si jednoducho možno dopestovať ďalšiu rastlinu. Často sa tento kaktus využíva ako podnož na vrúbľovanie. V našich podmienkach sa kvetov, a teda ani plodov, pravdepodobne nedočkáme, no vyskúšať si svoje pestovateľské schopnosti určite stojí za to.



Danka AČOVÁ, foto archív, profimedia.sk

Papája je chutné a navyše neuveriteľne zdravé exotické ovocie. Stačí, ak za týždeň zjete jeden plod a pocítite zlepšenie zdravotného stavu.

VIZITKA RASTLINY

Názov: papája (Carica papya)
Vzhľad: vždyzelená rastlina s nedrevnatým dutým kmeňom
Kvety: bielej farby
Listy: veľké dlaňovitodielne
Zaujímavosť: latex vytekajúci z poranenej rastliny sa používa pri výrobe žuvačiek

Pomáha, najmä ak máte problémy s trávením. O jej výživnosti svedčí aj španielske pomenovanie fruta bomba, vitamínová bomba. Tvarom sa trochu podobá na hrušku, ale je oveľa väčšia. U nás predávané plody majú hmotnosť 300 až 600 gramov, no môžu byť oveľa ťažšie a väčšie. Šupka je hladká na ohmat, príjemne mäkká.Pri nákupe však treba dávať pozor, aby nebola až príliš mäkká, keď ju stlačíte. Farba šupky je žltozelená alebo zelená a pred konzumáciou by sa mala olúpať. Plod je vnútri dutý, v strede sa nachádza množstvo čiernych semienok, ktoré treba vybrať lyžičkou.

Čo s plodmi
Konzumuje sa len šťavnatá dužina, ktorá má žltú až tmavooranžovú farbu. Chuť sa dá prirovnať k žltému melónu kombinovanému s marhuľou. Na jej zvýraznenie pomôže pár kvapiek citrónovej šťavy. Je sa samostatne alebo sa pridáva do ovocných šalátov. Výborne chutí najmä v kombinácii s citrusovými plodmi. V domovine papáju spracúvajú na kompóty a džemy alebo ju sušia nakrájanú na plátky, alebo kocky. Nezrelé plody využívajú ako zeleninu – do polievok, plniek, omáčok. Konzumujú aj tepelne spracované mladé listy.

Profil rastliny
Plody rastú na rastlinách vysokých 1,5 až 10 metrov. Na pohľad sa síce podobajú na palmy, ale ide o drevnatú bylinu. Plody sú väčšinou husto nakopené pod ružicou listov, ktoré sa nachádzajú len na vrchole kmeňa. A keďže chuťou i tvarom pripomínajú melóny, papáji sa hovorí aj stromový melón. Pestuje sa najmä v rovníkových oblastiach, predovšetkým v Strednej Amerike, v Mexiku, ale aj v Afrike a Ázii. Hmotnosť plodov je jeden až dva kilogramy, niektoré však vážia aj vyše desať kilogramov. Hlboko dlaňovito delené listy s výraznými žltými rebrami sú až meter dlhé a rovnakú dĺžku majú aj listové stopky. Samičie kvety vyrastajú jednotlivo alebo v malých skupinkách na krátkych stopkách v pazuchách listov, samčie v 1,5 m dlhých metlinách. Majú bielu farbu.



Danka AČOVÁ, foto Ester HARTMANOVÁ,


Izrael br>
br>
AK vám tento názov nič nehovorí, azda vám napovie viac mochyňa alebo židovská čerešňa. Je to zelenožltá bobuľa veľká asi ako čerešňa, ktorá sa nachádza v uzatvorenom, svetlohnedom obale. Má sladkokyslú chuť podobnú ananásu. Po vybratí môžete jesť bobule i za surového stavu.br>
V ovocných šalátoch sú vynikajúce. Je potrebné ich však rozpoliť. Dužina potom lepšie prijíma cukor. Dá sa tiež usušiť, vtedy sa podobá hrozienkam. br>
Pozor, nezrelé plody sú jedovaté!




Ázia



JE TO najväčší citrusový plod, občas dorastá až do 5 kg, ale bežne kúpite kilogramové kusy. Jedlá časť plodu je však podstatne menšia, z kilového pomela získate dužinu zhruba ako veľký pomaranč. Pomelo sa podobá na grep, ale je chutnejšie, lebo dužina nie je horká, len musíte olúpať všetky šupky.

Najlepšie sú odrody, ktoré sú zabalené v sieťke alebo v celofáne, lebo pomelo veľmi rýchlo vysychá. Je chutné a osviežujúce najmä v horúcich letných mesiacoch.
Názov dostal podľa typickej rajčiakovej vône, ktorú cítiť po rozrezaní plodu. Dužina aj svojou chuťou a usporiadaním semien pripomína rajčiak

Vobchodoch bývajú plody tejto rastliny najčastejšie označované ako tamarillo alebo tree-tomato. Nájdeme ich na pultoch s exotickým ovocím, hoci rajčiakovec botanicky patrí do čeľade ľuľkovitých podobne ako rajčiaky a zemiaky. Názov dostal podľa typickej rajčiakovej vône, ktorú cítiť po rozrezaní plodu. Dužina aj svojou chuťou a usporiadaním semien pripomína rajčiak. Plody, ktoré sa dovážajú hlavne z Kolumbie, Brazílie a Nového Zélandu, na prvý pohľad pripomínajú slivky s dlhou stopkou. Majú červenú, purpurovú alebo oranžovú farbu, šupka je hladká a lesklá, často pásikovaná. Oválne, na oboch koncoch zašpicatené bobule sú dlhé do 10 cm amajú hmotnosť približne sto gramov. Šťavnatá dužina je tmavooranžová, má sklovitú konzistenciu a kyslasto aromatickú chuť, ktorá sa ťažko prirovnáva k chuti iného ovocia. V dreni sa nachádza veľké množstvo červenkasto-čiernych plochých semienok, ktoré nie sú veľmi tvrdé a dajú sa ľahko stráviť. Plody sa zberajú nezrelé aj so stopkou. Ak ich kúpime nezrelé, necháme ich pri izbovej teplote dozrieť a zosladnúť. So zrelými manipulujeme opatrne, aby sme ich nepopučili. Dužinu vyberáme lyžičkou spolu so semenami. Na zlepšenie chuti sa odporúča posypať ju cukrom. Šupka má horkastú príchuť, preto ju nekonzumujeme a pred pridávaním do jedla plody ošúpeme. Plátky rajčiakovca sú vhodné do ovocných šalátov, k zmrzline alebo so šľahačkou. Z plodov sa pripravujú aj šťavy, džemy a želé. Využíva sa aj ako univerzálna zelenina a všade tam, kde sa používajú rajčiaky. Servírujú ich k pálivým prísadám, ako prílohu k studeným pokrmom alebo na hrianky. Sú jednou z ingrediencií worcesterskej omáčky.

Vypestujme si sami
Rajčiakovec môžeme pestovať aj v črepníku. Je nenáročný, rýchlo rastie aj rodí. Rast závisí od veľkosti nádoby, ktorá by mala mať minimálny priemer 14 cm. Keďže potrebuje veľmi veľa svetla, v byte mu vyberieme čo najsvetlejšie miesto, ale chránime ho pred slnečným úpalom. V lete je vhodné preniesť rastlinu na balkón alebo do záhrady, kde ju tiež chránime pred priamymi slnečnými lúčmi. Vtedy sa nemusíme starať o opeľovanie. Ak však necháme rastlinu v byte, musíme peľ prenášať malým štetcom. Na konci sezóny rajčiakovec včas prenesieme dovnútra, aby ho nepoškodili prvé mrazíky. V zime mu zabezpečíme teplotu okolo 10 °C, aby pri nedostatku svetla veľmi nezoslabol. Rastlina vyžaduje dôkladnú zálievku a počas vegetácie jej prospieva aj prihnojenie každých štrnásť dní. Potrebuje výživný substrát obohatený rašelinou a hlavne dobre priepustný, aby nehnili korene. Neznáša preschnutie ani trvalé zamokrenie. Môžeme ju tvarovať ako stromček alebo ker. Ak si rajčiakovec vypestujeme zo semienok, semenáčik vyrastie za rok bez rezu do dvoch metrov a prvé plody na ňom dozrejú už v treťom roku. Môžeme ho rozmnožovať aj odrezkami, a to tak, že odrezky dlhé 15 až 20 cm necháme zakoreniť vo vode alebo ich zasadíme priamo do vlhkého substrátu. Prikryjeme ich buď igelitovým vrecúškom, alebo sklenenou fľašou.

VIZITKA RASTLINY
Názov rastliny: rajčiakovec repový (Cyphomandra betacea) Vzhľad: Vždyzelený, bohato rozkonárený poloker, ktorý môže dosiahnuť výšku do päť metrov. Veľké srdcovité listy so žilkovaním sú mierne chlpaté. Kvety: Rastlina kvitne v noci po celý rok, a to aj vtedy, keď na nej dozrievajú plody. Päťpočetné bieloružové kvietky sa podobajú na kvety zemiakov, príjemne voňajú a vytvárajú strapcovité súkvetie. Zaujímavosť: Z jednej rastliny sa dá pozberať až sto plodov.



Danka AČOVÁ, foto archív, profimedia.sk
Plody figovníka najčastejšie kupujeme ako sušené, zlisované v malých balíčkoch, avšak niektoré obchodné reťazce už ponúkajú aj čerstvé figy. Viete však, že si ich môžeme dopestovať aj u nás?

Za priaznivých podmienok môžeme figovník obyčajný pestovať vo voľnej pôde aj u nás, predovšetkým všade tam, kde sa darí vinohradu. V oblastiach, kde sa vyskytujú veľmi silné mrazy, volíme pestovanie v nádobe, ktorú v zimnom období prenesieme dovnútra.

Pestovanie v záhrade
V záhrade vyberieme pre figovník teplejšie miesto, niekde v závetrí na južnej strane domu, a v zime ho aspoň čiastočne chránime, napríklad textíliou. Ak je veľmi suchá zima bez zrážok, mali by sme ho tri- až štyrikrát poliať, aby nevyschol. Na jar prikrývku podľa priebehu počasia odstránime ešte pred pučaním. Ak objavíme namrznuté konáriky, zrežeme ich. Rastlina sa obyčajne veľmi rýchlo spamätá a vyženie nové výhonky. Staršie figovníky sú odolnejšie a znesú aj silnejšie mrazy okolo –10 °C bez prikrytia. Do voľnej pôdy vysádzame aspoň dvojročnú rastlinu, pretože v prvom roku po rozmnožení nemusí byť drevo dostatočne vyzreté a rastlina by mohla uhynúť. Môžeme ju zasadiť o desať až dvadsať centimetrov hlbšie, ako rástla v kontajneri. Bude tak lepšie chránená pred zamrznutím. Malú rastlinu pred zimou prikryjeme čečinou alebo iným suchým rastlinným materiálom. Figovníky sú nenáročné na pôdu, nevhodné sú len veľmi kyslé. V pôde bohatej na živiny však dávajú vyššiu úrodu.

Pestovanie v nádobe
Keď sa rozhodneme pestovať figovník v nádobe, musíme počítať s tým, že budeme potrebovať čoraz väčšiu a väčšiu nádobu, a teda aj dostatočný priestor, pretože veľmi bujne rastie. Prvých päť rokov ho presádzame každý rok. S koreňovým balom pritom zaobchádzame veľmi opatrne, aby sme nepoškodili korene. Nikdy však nepresádzame v období vegetačného pokoja. Pôda by mala byť zmesou listovky a bežného substrátu s prídavkom suchého slepačieho trusu a piesku. Staršie rastliny stačí presadiť každé tri alebo štyri roky, pričom časť koreňov po obvode odrežeme, dosypeme čerstvý substrát a zasadíme do pôvodnej nádoby. V zime rastlinu umiestnime v chladnej miestnosti s teplotou 6-8 °C. Zalejeme len párkrát za zimu. Na jar, v polovici marca, ju prenesieme do miestnosti s teplotou asi 16 °C a polievame častejšie, najlepšie odstátou vodou. Keď začne pučať, tak aj prihnojujeme, v období rastu každých štrnásť dní. V apríli už rastlinu počas dňa môžeme vyložiť von, a to na chránené miesto do polotieňa. Až po otužení ju umiestnime na slnečnom mieste. Keď máme istotu, že cez noc nehrozia mrazíky, môžeme ju nechať vonku aj cez noc. Vhodné je zapustiť celú nádobu do zeme, aby sa neprehrievali korene.

O chutných plodoch
V domovine z jednej rastliny zberajú úrodu trikrát za rok, u nás obyčajne len raz, a to koncom leta až začiatkom jesene. Guľaté alebo hruškovité figy vyrastajú v pazuchách listov. Šupka je tenká a má buď zelenú, žltú, alebo tmavofialovú farbu. Dužina môže byť biela, fialová, červená alebo čierna a obsahuje množstvo malých semienok. Je sladká a šťavnatá. Čerstvé figy vydržia v chladničke maximálne dva dni, veľmi rýchlo sa na nich tvorí pleseň. Obsahujú až 82 % vody, 12 až 23 % cukrov, 1,4 % bielkovín. Okrem vitamínu C obsahujú vitamíny skupiny B a minerály, najmä draslík, vápnik, horčík, fosfor, železo a zinok. Sušením sa všetky látky skoncentrujú, teda aj obsah cukru sa zvýši na 50 i viac percent. Dajú sa aj dlhodobo skladovať. Pôsobia pri srdcovo-cievnych ochoreniach, málokrvnosti, únave, ako močopudný prostriedok i prostriedok proti zápche. Odvar fíg v mlieku sa používa na liečbu kašľa, bolestí v hrdle, pri angíne a presilených hlasivkách.



Danka AČOVÁ, foto Ester HARTMANOVÁ, profimedia.sk
TOPlist











Predpoved pocasia :: www.meteo.sk

 


Spomínam na mojích rodičov a ostatnú rodinu...
Dennýhoroskop.sk : Osobný denný horoskop, Horoskop pre znamenia zverokruhu, Partnerský denný horoskop, Môj deň
Website, ale aká! ;-)
Stránky zdarma
Stránky systému Webgarden
Editace stránek






<A HREF="http://dolnevestenice.napady.net/ " target="_blank"><img src="       http://dolnevestenice.napady.net/img/custom/napady.net/m/mojerodisko/605292-4ca245a8ea5b0.jpg " border="155" width="175" height="100></A>
url('/img/custom/napady.net/s/stanislava/509087-4f944235ea3d4.jpg')
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one